...stroj som mal požičaný zo školy. Bola to veľká, ťažká rachotina a robila si so mnou, čo sa jej zapáčilo. Odrazu sa, krátko pred obedom, veľmi vyjasnilo, v mašine to hrklo a išla ako po masle. Išla presne tam, kam som chcel a robila presne to, čo som od nej očakával. O pár hodín boli parkety v celom byte krásne prebrúsené...
...večer som potom volal Marekovi do nemocnice s úmyslom pochváliť sa, aký som šikovný, ale jeho spolubývajúci ma divne odbil...
...v sobotu som teda zavolal jeho rodičom...
... „Marek zomrel... v piatok, krátko predpoludním“...
...tých pár dní do pohrebu bolo fakt neznesiteľných...
...utorok v noci pred pohrebom som volal s Marekom...
...v stredu, 9. februára, v deň mojich dvadsiatych piatych narodenín, Baška kúpila biele ruže...
Ps: Pri písaní tohto textu som pôvodne napísal „útorok“... dodnes si pamätám jeho usmievavé oči, keď mi vravel...chmuľo, ty že si slovenčinár? Utorok! Nie útorok :o) ...tak už to mám aj opravené...
...pekný deň všetkým...
