...vikuškin vankúšik...mala ho aj na blogerskej chatovici : )))
...„Hlboká“ bola moja posledná „štacia“. Vyše dvoch rokov som pôsobil v rôznych nemocniciach, až ma napokon, bolo to tesne pred štátnicami, prevelili na detskú ortopédiu na „Hlbokej“...
...hneď prvý deň som sa zoznámil s chlapcom, ktorý nemal od narodenia ruky. Úžasný bojovník. Hneď ma vyzval na súboj v gulečníku. Hral nohami a porazil ma (a to zodpovedne prehlasujem, že som hral naplno). Keď sme dohrali, vypýtal si lego, z ktorého potom postavil ešte v to popoludnie trojposchodovú vilu... aj s predzáhradkou...
...vo vedľajšej izbe boli starší chalani. Marek sedel na posteli u jedného z nich (nie ako pacient, ale ako návšteva), ktorý bol len krátko po amputácii nohy. Snažil sa ho povzbudiť... Po skončení šermiarskeho turnaja, ktorý sme ten deň absolvovali, sme sa dali s Marekom do reči.
...stretávali sme sa na Hlbokej skoro denne (a keď nie tam, tak dole v „Bakchuse“ na pive : ) Pili sme vtedy veľmi často a veľmi veľa... raz sme boli na opekačke v Mlynskej doline a keď sme sa odtiaľ nadránom vracali taxíkom, ani za svet sme sa nevedeli dohodnúť, či je ten taxikár žena, alebo muž...vlastne sme túto záhadu nikdy nedoriešili...
...myslím, že sme sa stali najlepšími priateľmi. Možno aj preto som požiadal Mareka, aby bol Vikuškiným krstným otcom...len pre upresnenie, naše deti nie sú pokrstené. Majú len akýsi predkrst, požehnanie, kde sme my, rodičia a aj krstní rodičia, vyjadrili svoju vôľu, vychovávať ich vo viere. Druhá časť krstu prebehne až vtedy, keď sa rozhodnú deti... Vikuška vtedy dostala okrem iného aj malý žltý vankúšik, s ktorým spáva až dodnes...
...prvé snímky vyzerali dobre, ale CT... zas pľúca a chemo...
...bolo to pred Vianocami a Mareka začal trápiť zub...Hospitalizovali ho na „hajdučku“ – na zubné, ale bolo to tam dosť na prd. Okrem zubov ho začala bolieť aj chrbtica...Tramal už dávno nezaberal a morfium nepodávali. Veľa zvracal...boli to najsmutnejšie Vianoce v mojom živote... keď ho previezli na Klenovú, uľavilo sa mu, aspoň tie bolesti už neboli také hrozné...
...bola sobota ráno a ja som dal na lekára a zavolal som k Marekovi domov...
...„Marek zomrel,“...
...pohreb bol v stredu 9.februára 2000, na moje dvadsiate piate narodeniny...
...tak len toľko som chcel dnes napísať...
