Na stole tri fľaše vína, slivka z Myjavy v plastovej fľaši od minerálky, fernet, mätovica, vodka + šampus = biely medveď, nejaké to pivo...presne ako pred rokmi na krúžkovici. No dnes nikto v skutočnosti nepije. Už viac nie sme tými bezstarostnými študentami, ktorí sa odovzdane nechávali znova a znova unášať alkoholom do hlbín zabudnutia. Teraz sme skutočne dospelí, so svojimi starosťami a bolesťami a sklamaniami a bezmocným hnevom nad nespravodlivosťou života a tiež nad vlastnými zlyhaniami...
Chvíle mlčania preruší spev Brontíkov, v textoch ktorých nám čas nekompromisne vymazal niektoré pasáže a tiež skutočné príbehy, ktoré z nás spravili dospelých. Manželstvá, deti, rozvody, adopcie...
Hovorí sa, že svoje pribúdajúce roky si uvedomujeme najmä pri pohľade na naše deti. Keď sa však stretneme po rokoch s priateľmi, uvedomíme si viac...uvedomíme si, ako veľmi sme sa zmenili...
Biely medveď, ktorý bol kedysi taký silný a sprevádzal nás počas nejedného stretnutia, je mŕtvy...aspoň pre nás...ale my, my musíme žiť ďalej.
