Vzťahy sú veľmi zložitá záležitosť a niekedy to skrátka neklape...Druhého septembra (a nielen vtedy) to skrátka doma neklapalo. Okolo desiatej večer som sa obliekol, vzal so sebou dve krabičky cigariet (na chvíľu som zauvažoval aj o stane, ale napokon som tú myšlienku zavrhol, vzhľadom na obtiažnosť vysvetlenia takéhoto počinu našim dvom prďolkám) a poď ho do Starej Rače. Dlho som vonku nad všetkým premýšľal a pravdupovediac z nadchádzajúceho prvého školského dňa som mal fakt divné pocity. Vôbec som si nevedel predstaviť, že by som sa mal postaviť pred decká a fungovať s nimi(už som to kdesi spomínal, pre mňa je škola zábava a hra, čo mi v danom momente prišlo absolútne absurdné).
Bolo to pre mňa čosi nové. Ono, niekedy sú v škole lepšie dni (človek na dozore v jedálni povedzme máva nad hlavou Viktorom - tuším tretiak to bol a kričí pozor tu je granát, alebo počas slovenčiny nechá svoje dve smradľavé ponožky, tváriace sa ako maňušky, aby dôkladne preskúšali všetkých žiakov z gramatiky i/y v koreni slova), niekedy horšie (keď si deti ubližujú a učiteľ nevie nájsť správny spôsob, ako to ukončiť), no nech už sú akékoľvek, vždy som sa do školy tešil, lebo som tam rád.
Prvý školský deň som nakoniec „prežil“ (i keď zďaleka nie podľa svojich predstáv), no v ten deň som si uvedomil jedno: že dôvodom môjho odchodu zo školstva nemusia byť len peniaze, ale aj pocit, že sa tam viac nedokážem zabávať a vymýšľať somariny...skrátka, že už viac nie som v škole rád...
