40 cigariet, pol krabičky voňavého fajkového tabaku, to všetko zaliať primeranou dávkou piva, stálo v recepte. Bez reptania som privolil a začal liečbu. Sedím pri stole s dvoma stoličkami, lebo jednomiestne sedenie tu nevedú. Asi to nie je bežné, že človek piatočný večer trávi sám. Ale dosť už lekárskych podrobností. Recept účinkoval presne podľa potrieb duše a druhý deň ráno, keď som sa vracal domov, bolo telo presne podľa jej skromného priania.
Je sobota, krátko po polnoci, vedľa mňa tíško odfukuje Baška a o necelú hodinu majú prísť sny. Napriek veľkej únave viem, že spať nepôjdem a vyčkám ich príchodu.
Tu som chcel pôvodne opísať príbeh filmu, no neurobím to. Nejako mi to nejde, nech sa snažím sebe viac, vždy v opise čosi vadí, alebo chýba. Preto vyberám len jednu myšlienku:
...někdy, je prohra výhrou...
