Najskôr si niekde na nejakom russkom Telegrame prečítaš nejakú totálnu blbosť.
Pozrieš inde a nikde o tom nikto nepíše, ani ťuk, nič – a v tú chvíľu ťa začína oblievať blažený pocit so štipkou adrenalínu z myšlienky, že si opäť odhalil strašné tajomstvo.
Nikto o tom nevie, iba ty a zopár ďalších odhodlaných nezamestnaných dezolátov, čo celé dni preliezajú najhlbšie kanály internetu.
Rozpošleš toto závratné odhalenie známym, hlavne tým, čo ti stále vravia, že si konšpirátor.
Väčšina z nich sa ti aj pokúsila vysvetliť, že sú to kraviny, ale to ťa len viac utvrdzuje v tom, že si niečo odhalil – sprisahanie.
Pošleš to aj spolužiakovi Peťovi, ktorý celý život študoval a vzdelával sa, zatiaľ čo ty si chľastal borovičku a zveľaďoval svoje znalosti o tretej futbalovej lige.
Peťo sa ti v dobrej viere snaží po piaty raz vysvetliť, že je to konšpirácia, a dá si aj tú prácu, že ti pošle zdroje a vysvetlenia odborníkov.
To ti na chvíľku zatrasie tvojím svetom pokrivených zrkadiel, ale vzápätí si uvedomíš, že to sú všetko mainstreamové médiá – a tie predsa ovládajú židojaštery – a to ťa upokojí. Jasné, že Peťo je jedným z nich a určite ti klame, platí ho za to Soros.
Zrazu je ti zase dobre – odhalil si ďalšiu vrstvu tejto sprisahaneckej cibule a poriadne to Peťovi vytmavíš. Nie osobne – to by ti ešte náhodou mohol vyraziť tie posledné dva zdravé zuby, čo ti ešte ostali.
Nie, radšej mu naposielaš hromadu správ, v ktorých ho pošleš do tých najtemnejších miest, klamára jedného zapredaného, určite ho naverbovali keď bol v tej prehnitej Amerike.
Na teba si neprídu, ty predsa nie si ouca, bol si dva krát v okresnom meste a raz dokonca aj v hlavnom, takže vieš ako to vo svete chodí. A v duchu si už predstavuješ, ako kráčaš na východ po zasneženej planine posiatej mŕtvolami dúhových slniečkárov, v jednej ruke kalach, v druhej kus špeku. A svet je zrazu taký krásny a jednoduchý.
Ty hrdina...
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
