Asymetrický konflikt patrí medzi najviac nepochopené javy modernej doby. Na prvý pohľad môže byť lákavé rozdeliť strany podľa veľkosti, výzbroje či technologickej úrovne a automaticky si vytvoriť predstavu o tom, kto je „silný“ a kto „slabý“. Tento optický klam však spôsobuje, že veľká časť verejnosti – či už úprimne hľadajúcej spravodlivosť alebo vedená povrchnými mediálnymi skratkami – prichádza k veľmi skresleným záverom o tom, čo sa v skutočnosti deje.
Konflikt Izraela s teroristickými organizáciami, ako je Hamas či Hizballáh, je učebnicovým príkladom asymetrického boja, v ktorom neplatia štandardné pravidlá a kde strana, ktorá na vonkajší pohľad pôsobí „silnejšie“, vôbec nemusí byť v reálnej výhode.
Jedným z najrozšírenejších naratívov je predstava Izraela ako technologicky dominantného aktéra so silnou armádou, modernými zbraňami a raketovou obranou, kým Palestínci sú prezentovaní ako chudobní, oslabení a bezmocní. Z toho potom mnohí odvodzujú jednoduchý, no fatálne mylný záver, že Izrael je ten silný a preto musí byť zákonite agresorom. Realita asymetrie je však presne opačná.
Izrael je ako demokratický štát viazaný pravidlami, obmedzeniami, medzinárodným právom a morálnymi mantinelmi. Musí počítať každý krok, každý zásah, každý pohyb jednotiek. Je neustále sledovaný, hodnotený a súdený celým svetom v reálnom čase. Pôsobí ako silný hráč, ale v skutočnosti bojuje s jednou rukou zviazanou za chrbtom – zatiaľ čo jeho protivník nehrá podľa žiadnych pravidiel. Teroristické organizácie sa nemusia obmedzovať ničím: neodlišujú civilistu od bojovníka, nevedú si účtovníctvo svojich zločinov, nesú žiadnu politickú zodpovednosť a civilné obete sú pre ne nie tragédiou, ale nástrojom.
Ďalším často nepochopeným aspektom je izraelská protivzdušná obrana. Mnohí si povedia, že keď Iron Dome väčšinu rakiet zneškodní, tak vlastne nejde o nič dramatické. Je to nebezpečná ilúzia. To, že niekto má špičkovú obranu, predsa nezmierňuje závažnosť útoku. Rovnakým spôsobom by bolo absurdné tvrdiť, že pokus o vraždu je menej závažný len preto, že obeť mala šťastie a prežila. Iron Dome neospravedlňuje masové ostreľovanie civilného obyvateľstva ani neznižuje jeho morálnu závažnosť. Len zabraňuje tomu, aby boli následky katastrofické.
Špecifickou kapitolou asymetrického konfliktu je boj v husto obývaných mestských oblastiach. Pre armádu demokratického štátu ide o jeden z najťažších typov operácií vôbec. Musí rozlišovať medzi civilistom a bojovníkom, minimalizovať civilné obete, chrániť vlastných vojakov, riadiť sa pravidlami ozbrojeného konfliktu a následne vysvetľovať každý krok politicky aj mediálne. Teroristická organizácia naproti tomu skrýva svoje bojové pozície v nemocniciach, školách či mešitách, používa civilistov ako štíty, zamieňa sa medzi civilné obyvateľstvo a často manipuluje situáciu tak, aby bola akákoľvek obranná reakcia armády automaticky vykreslená ako zločin.
V tejto súvislosti existujú desiatky príbehov, ktoré na Západe prakticky nikto nepozná. Jeden z nich hovorí o izraelskom pilotovi vrtuľníka, ktorý dostal presné súradnice miesta, odkiaľ boli odpálené rakety na civilné oblasti. Keď priletel k cieľu, videl teroristov, ako pripravujú ďalšiu salvu – ale stáli priamo medzi malými deťmi. Pilot cieľ nezasiahol. V asymetrickom konflikte je to každodenná realita. A práve takto vyzerá „bojisko“, ktoré mnohí posudzujú len cez obrázky na sociálnych sieťach.
K asymetrii patrí aj informačný boj. Ten je možno ešte nebezpečnejší než ten fyzický. Izrael ako demokratický štát musí byť transparentný, podlieha tlaku vlastných médií, je hodnotený nezávislými organizáciami a musí zdokladovať každý zásah, každé tvrdenie, každý incident. Na druhej strane stojí organizácia, ktorá môže klamať bez akýchkoľvek následkov, manipulovať videami, predstierať obete, aranžovať scény a využiť vlastné mŕtve deti ako PR nástroj. Demokracia nie je stavaná na boj proti nepriateľovi, ktorý nie je viazaný žiadnou pravdou ani etikou.
Izrael môže vyhrať vojensky, ale v informačnom priestore stojí proti hráčovi, ktorý hrá úplne inú hru. A to je dôvod, prečo je potrebné o asymetrii hovoriť otvorene.
Asymetrický konflikt je zložitý, neintuitívny a ľahko sa stáva obeťou povrchných sloganov či účelových obrázkov. Izrael nepôsobí „silný“ preto, že by bol agresorom, ale preto, že je demokratický štát, ktorý sa musí držať pravidiel, zatiaľ čo jeho protivník ich môže cynicky zneužívať. A práve táto dynamika je kľúčom k pochopeniu toho, prečo tento konflikt vyzerá tak, ako vyzerá.
Až keď si túto asymetriu uvedomíme – vojenskú, právnu, morálnu aj informačnú – môžeme sa prestať nechávať unášať jednoduchými naratívmi a začať rozumieť tomu, čo sa v skutočnosti deje.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
