Izraelský parlament schválil v prvom čítaní novelu zákona, ktorá zavádza do trestného poriadku trest smrti pre teroristov usvedčených z teroristických útokov. Tento návrh okamžite vyvolal vlnu kontroverzií a – ako už býva tradíciou – hlboko rozdelil izraelskú spoločnosť na zarytých podporovateľov a odporcov.
Nechcem sa tu púšťať do právnych detailov, hoci by si to téma zaslúžila. Namiesto toho sa chcem pozrieť na širší kontext a pozadie, ktoré k tomuto kroku viedlo.
Izrael je dlhodobo znevýhodnený v boji proti asymetrickým hrozbám, ktoré jeho existenciu ohrozujú celé desaťročia. Ako demokratická, otvorená a slobodná krajina si jednoducho nemôže dovoliť konať bez obmedzení. Naproti tomu jeho nepriatelia sú zväčša teroristické organizácie, ktoré sa neriadia štátnymi zákonmi, ženevskými konvenciami, pravidlami vedenia vojny ani elementárnou morálkou. Práve naopak – systematicky a cynicky tieto pravidlá zneužívajú vo svoj prospech.
Izrael si tak síce dlhodobo udržiava takzvaný moral high ground, ale v praxi sa táto výhoda čoraz častejšie mení na záťaž. Svetová verejnosť, médiá a politickí predstavitelia mnohých krajín ju často ignorujú, prehliadajú alebo rovno spochybňujú.
Situácia pripomína boxerský zápas, v ktorom jeden zápasník disciplinovane dodržiava pravidlá, zatiaľ čo druhý je neviazaný surovec oháňajúci sa okovanou palicou. Ak ten prvý bude tvrdošijne hrať férovo, nedožije sa ani prvého kola. No ak pravidlá poruší, aby prežil, dav sa okamžite obráti proti nemu – ignorujúc škandalózne správanie jeho protivníka.
Tento dvojitý meter sa voči Izraelu uplatňuje celé desaťročia. Izrael to väčšinou znášal a snažil sa držať čo najvyšších morálnych štandardov.
Lenže s nástupom radikálnejšej vlády, a najmä po šoku zo 7. októbra 2023, sa zmenila atmosféra aj nálada krajiny. K tomu sa pridala následná celosvetová protiizraelská kampaň, ktorá veľkej časti izraelskej verejnosti i politického vedenia vyslala jasný signál: „Hrať podľa pravidiel je jedno – aj tak nás obvinia z genocídy, apartheidu, kolonializmu či okupácie.“
Výsledkom je rastúce presvedčenie:
Ak nepriatelia hrajú špinavo a svet nás aj tak odsúdi, prečo by sme sa mali sami znevýhodňovať v už tak ťažkom asymetrickom konflikte?
Nejde o to, že by Izrael strácal svoju morálnu nadradenosť. Skôr si uvedomuje, že na bojisku nemá reálnu váhu – a na medzinárodnej scéne ju mnohí ignorujú alebo vedome popierajú.
Izrael si jednoducho nemôže dovoliť zaváhať či dopustiť sa chyby, pretože každá takáto chyba je okamžite mediálne znásobená, politicky zneužitá a spätne slúži proti nemu.
Osobne túto novelu zákona ani neschvaľujem, ani neodsudzujem. Snažím sa ju chápať ako dôsledok situácie, v ktorej sa krajina ocitla: ako reakciu na bezprecedentné udalosti, historickú frustráciu, asymetriu konfliktu a globálne vnímanie, ktoré je často selektívne alebo skreslené.
Nie je mojím cieľom obhajovať či kritizovať legislatívu – len ju zasadiť do kontextu dnešnej doby a jej realít.
Obrázok: Ilustrácia vygenerovaná umelou inteligenciou
článok bol povodne publikovaný na facebook.com/tachles.tv
