Slovenská armáda pod tlakom zodpovednosti čo na ňu padá, je nútená podopierať Slovenský dvoj kríž vo vybavení ktoré pamätá ešte boje za oslobodenie z pod fašistického nátlaku. Nový vojaci dostávajú celú bojovú výbavičku ktorá pomáhala prečkávať ťažké komunistické časy. V niektorých prípadoch sa objaví aj lopatka ktorá bola ostrená vojakom v druhej svetovej vojne. Pre tieto ťažkosti sa armáda rozhodla že už nebude pripravovať štátnu pokladnicu o vzácne slovenské korunky ktoré môžu ísť napríklad na divadlo ktoré stojí na brehu Dunaja alebo na zviditeľnenie malého Slovenska pred reprezentantmi krajín veľkého formátu. Je ešte veľa vecí kam by mohli ísť peniaze ktoré náš štát dranká od nás všetkých.
Armáda si spočítala 2 + 2 a vyšlo jej že by si vystačili aj sami keď sú už tí profesionáli. „Skoro“ najvyšší veliteľ Slovenskej armády. Zdvihol štátny telefón a takto zvolal „Haló“ na druhej strane sa ozvalo podobné haló a nasledovala dohoda. To druhé haló zavolalo do iného telefónu (firemného) „Hallo“ a kontrakt bol na svete. Slovenská armáda ma svojho prvého sponzora, je ním nadnárodná spoločnosť Adidas.
Pre fungovanie armády to neznamená žiadnu podstatnú zmenu. Na veliteľstvách budú poklepkávať po tvrdých stoloch rovnako tvrdé ale už trošku objemnejšie prstíky, na cvičiskách budú rovnako ťažko trénovať vojaci ale teraz už v pohodlnej športovej obuvi a vedľa frčiek sa objavia tri pásiky.
Za to že výrobca športového oblečenia a obutia investuje do Slovenskej armády prvých pár miliárd, armáda musí poskytnúť svojich mužov a techniku na niekoľko spotov s touto tematikou pre propagáciu novej rady značkovej obuvi. Každý vojak v našej armáde sa hrdo vypína na bojových poliach z decentnými prúžkami na hrudi.
Hneď sa vojakom umiera ľahšie a statočnejšie keď vedia že ich život poslúži k propagácií tak schopnej firmy ako je táto. Z veľkým odhodlaním sa rútia vo svojich strojoch do náručí nepriateľov ktorý striehnu na každý pohyb statočných bojovníkov a zákerne útočia od chrbta a z diaľky.
