Ako všetky nápady neprišiel z veľkou slávou, ale zato našiel si človeka ktorý ho schmatol a prevaľoval v dlaniach kým z neho nevyžmýkal báseň.
Človekom bol Lakernik alebo La Kernik, Slovák obmedzený hranicami svojej vlasti nie však svojho intelektu a fantázie. V jeho obľúbenej krčme vyhlásil: „Päsťou hrudu v hŕbu premením!“ a vstal prudko od stola. Celé osadenstvo stíchlo od prekvapenia a potom sa zas rozoznela izbou veselá vrava, pochopili. Najbližší spolusediaci mu strčili do povolenej päste lopatu a o akte bolo rozhodnuté. La Kernik silno zovrel dlaň až mu prsty obeleli. Vybehol na neďalekú pastvinu a po rozpočítaní naznačil dvanásť výkopov. To bolo niečo pred večerou v dedinke na severovýchode Slovenska. V Havaji.
Na lúke pracoval básnik na svojej básni štyri dni a noci s prestávkami v krčme, kvôli načerpaniu nových síl a upevneniu svojich presvedčení. Po štyroch dňoch začalo mať dielo jasnú podobu. Diery boli úzke a hlboké skoro dva metre, vzdialené boli od seba presne jeden meter a trinásť centimetrov.
Z dier sa stala atrakcia a preto La Kernik natiahol okolo nich žltú pásku. Do stredu medzi ne si priniesol posteľ z nebesiami a tam naplánoval prvý umelecký festival v tomto kraji. Konal sa už o mesiac. Zachovali sa o ňom zmienky v časopisoch a kronikách okolitých obcí, nezachovala sa však žiadna foto dokumentácia.
Priamo z La Kernikovej postele prednášali básnici svoje verše, spisovatelia svoje diela, maliari v nej maľovali a všetci spoločne tam prichádzali na nové nápady. La Kernik vytvoril miesto kde každý má šancu byť umelcom.
Festival sa tiahol už dva týždne keď prišli na rad úradníci z miestneho výboru, vyhlásili dielo za nepovolené zasahovanie a ničenie štátneho majetku a nakázali okamžite bez ďalšieho odkladu výkopy zasypať. Smutný umelci skúšaný osudom sa rozpŕchli v obavách že aj ich bezodkladne zakopú a v panike hľadali kúsok papiera a niečo na zaznamenanie nápadov ktoré im dali diery.
La Kernik znovu zostal sám. Z vedomím že všetko sa raz musí skončiť zhadzoval hlinu naspäť do jám. Keď skončil bola už noc. Objímajúc svoju lopatu padol do postele a spal. Zobudila ho až ranná rosa a veľký ružový jazyk dychčiacej kravy.
