vravievala stará mama,
než sa napila čiernej kávy
Prší,
Dáždniky vyťahované ako zbrane,
Prší,
Možno len skrývame sa za ne.
Prší,
Každý sa skrýva bez rozumných dôvodov,
Prší,
Zmokneš. No a? Ešte si vari nezmokol?
Prší,
Skryte sa pod strechy,
Prší,
Nerobte si nároky,
Skončí sa to, raz pršať prestane,
Ľudia odhodia dáždniky a znova sa sklenenými očamipozrú na okolitý svet,
Už vlastne neprší, lentak si kvapká,
Ale ľudia sa pod tie dáždniky skrývajú stále,
Hlavne tí, čo prídu skrátka...
Už len kropí, už vidno na Mesiac,
Ale ľudia sa pod dáždniky skrývajú....
Viac a viac