V srdci,
Pod nahými telami
Pokrytými len roztúženou vášňou,
Nadychujúcich sa v rytme hudby...
Zohavené láskou,
Zneškodnené chcením,
Z čohosi, čo existuje...
Iba v ich myšlienkach.
Keď práve to, čo je najkrajšie
Si len predstavujú
A dokončujú navzájom svoje vlastné ja.
Bez krízy, bez okolkov,
Rovno k veci...
Nehrajme sa na čosi, čo nie sme
Tak ako oni...
Zahalený do tmy
Bez hanby
V srdci,
Pod nahými telami
Mokrými od potu,
Unavenými od vzrušenia,
Vyčerpané od lásky,
Ktorú nevládzu viac len dávať,
Zmierené s tým, že budú pykať,
Sa len tak oddávajú
Napospas osudu,
Aj tak sa milujú,
Viac ako inokedy,
Inak ako je bežné,
Kašlú na verše, na rytmus, na tóninu...
Celkom ľahostajné
Je im všetko, čo udáva pravidlá
Jediná správna vec je tá,
Ktorú cítia
V srdci,
Pod nahými telami,
V kŕči obrovskej neopísateľnej chvíle,
Sa len tak pohybujú
Omámené chvíľou,
Premárnené?
Nikdy...
Bozkávajú sa už z posledných síl,
Oni...My...
Ľúbia sa?
Pravdaže....
Naveky,
Pre chvíľu
A pre tisíce ďalších takých chvíľ
Spravia čokoľvek
Blázni?
Samozrejme...
Ale jediné, čo cítia
Sú ich búchajúce srdcia
Celkom blízko seba
Bližšie ako obyčajne,
Viac ako je bežné,
Kašlú na rozpaky,
Jediné čo cítia
Je veľká a neopísateľná....
Láska....
