Pamätám sa, žeminulého roku (v kvarte) sme dostávali k učebniciam biológie aj tenkéučebnice s názvom „Ekológia“. Na čo si už však nepamätám je to, že by smeich kedy na škole použili. Nie je to chyba učiteľa, je to chyba toho, že na toproste v tej spleti informácií nie je dostatok času. Keď sa vám detiuchechtávajú na hodine o trávení a názvy pohlavných orgánov radšejkričia ako nadávky, skutočne nemáte náladu vyučovať ich niečoo ekologickom svete. Prečo aj? Tak či tak sa po škole zoberú, odídu sizafajčiť, alebo po nich prídu rodičia na nejakom novom aute, či sa odvezú aždomov motorkou.
Problematikeekológie sa treba venovať. Domnievam sa však, že hoci sa o ňmu zaujímam,nemám ani polovicu z potrebných znalostí na to, aby som ohrozovala našuZem čo najmenej. Ak sa vo Wikipedii pozriete na zoznam ekologických katastrof,ktoré sú rozdelené na pravek, starovek, Antiku, stredovek, novoveka súčasnosť, pravdepodobne nebude žiadnym prekvapením, že od praveku donovoveku (približne 3 001 848 rokov) sa udial rovnaký početprírodných katastrof, ako v súčasnosti (posledných približne 159 rokov).
Nebudem vás ohromovaťvýpočtami o tom, čo sa stane o dvadsať rokov našej Zemi, neviemposúdiť, nakoľko sú správne a nechcem nikoho zavádzať, pretože to, akéveľké hrozby spôsobuje ťaženie ropy, jazdenie na benzín, vypúšťanie jedovatýchlátok do riek a do ovzdušia by si mal každý uvedomiť sám. Našla som všakzaujímavú stránku, kde som si spravila test o tom, nakoľko ekologická jedomácnosť, v ktorej žijem ja. Nemáme auto, triedime odpad a zväčšanejeme mäso. Ak by každý žil tak ako my, potrebovali by sme 1,5 Zeme! A topoznám stovky ľudí, čo ničia Zem viac!
Deti sa naučia to,s čím žijú. Ak by som videla vlastnú mamu ako každý deň páli všetok dennýodpad, nijaká škola by ma nepresvedčila o tom, že to niekomu škodí a tenniekto môžem byť práve ja. Moji spolužiaci sa naučili to, čo videli doma. Dnessom šla na stránku Priateľov Zeme a napísala, že by som rada čosipodnikla. Nemôžem ďalej počúvať, ako to mojich vrstovníkov nudí a pripadáim to smiešne. Urobím, čo bude v mojich silách. Nemyslím si, že čas odčasu vymyť kelímky a viečka od jogurtov a roztriediť ich do kontajnerov jeaž taký veľký problém. Problém je to, že ľudí ťažko presvedčíte, že by to robiťmali.
