To, že systém neuvidím však neznamená, že odíde - tak ako viacerí zrejme zabudnem na to, čo si so mnou a s mojimi spolužiakmi naši učitelia museli vytrpieť. Najbližšie ma „obyčajný" učiteľ bude zaujímať, keď bude krivdiť môjmu budúcemu potomkovi.
Spýtajte sa sami seba, svojich detí - koľko zaujímavých alebo originálnych hodín mali za posledný mesiac? Koľko učiteľov zvolilo nový, priateľskejší, nezvyklejší prístup? Koľkí slovenčinári vedú deti k premýšľaniu a tvoreniu, koľkí matematikári sa starajú o využitie svojho predmetu v reálnom živote, koľko biológov vezme svojich žiakov spoznávať prírodu?
A teraz sa spýtajte akéhokoľvek učiteľa - kedy sa pripravuje na svoje hodiny? A kto mu prípravu na tieto hodiny zaplatí?
Učiteľ je podľa všeobecnej mienky platený za to, že príde do práce, odsedí si pred triedou zopár hodín a navyše dostane dva mesiace prázdnin. Viacerí si myslia, že učiteľ za šiestimi odučenými hodinami jednoducho zatvorí dvere - pracovný čas, ktorý sa končí o pol druhej? Kto by to nechcel robiť?
Čo mnohí nevidia je „nadčasová" práca učiteľa. O pol druhej sa rozhodne práca nekončí. Opravovanie písomiek, príprava nasledujúcich hodín - každá odučená hodina sa rovná rovnako dlhému času strávenému doma nad jej prípravou. Zo šiestich hodín denne sa tak razom stáva dvanásť.
Štátom je učiteľ „motivovaný" ďalej sa vzdelávať, získavať kredity, podobne ako študenti vysokých škôl. Za celodenné školenie ale pedagóg sotva získa 2-3 kredity a čas strávený mimo práce mu nikto nepreplatí. Štát teda vraví: vzdelávajte sa! A očakáva lepšie štatistické výsledky od poctivých učiteľov. Ale peniaze na toto vzdelanie nikomu neposkytuje. Okrem učiteľov sú teda naši učitelia aj študentmi.
Nedávno na našej škole zaviedli priepustky - malé papieriky, ktoré musíte pri odchode zo školy odovzdať na vrátnici, ktoré vypisujú triedni profesori. Mali by tak zabrániť „blicovaniu" študentov. Profesori na našej školy tak ešte okrem učenia robia aj policajných dozorcov.
Mnoho detí má dnes plno dobrých dôvodov, prečo sú neposlušné a na hodinách vyrušujú, majú „papiere na hlavu" a učiteľ, ktorý takéto deti učí na nich teda nemá žiaden dosah. Musí ich strpieť na svojich hodinách, rovnako sa venovať ďalším študentom. Triedny profesor rieši triedne spory, problémy jednotlivých žiakov a mal by byť stále informovaný o rodinnej situácii jednotlivých žiakov. Okrem učenia teda učiteľ robí aj psychológa.
Systém si robí z učiteľov otrokov. Viete koľko času zaberie také obyčajné vyplnenie tabuľky, zapísanie výsledkov do čoraz používanejších internetových žiackych knižiek, či uverejnenie výsledkov maturitnej skúšky? Z učiteľa sa pri zapisovaní do triednej knihy a podrobnej analýze svojich hodín v povinných či menej povinných projektoch pomaly stáva úradník. Mnohí starí rodičia nevedia používať internet - 50 ročného učiteľa sa však nikto nespýta, či vie, čo je to textový editor. Nejakým zázrakom sa všetko urobí, lebo učitelia jednoducho nie sú podvodníci, neodpisujú, nemajú ťahák a neurobia prácu pro forma. Učitelia všetko poctivo urobia tak, ako štát nakáže. A nikdy sa nevzbúria.
A čo prestávky? Za tie si učiteľ skutočne oddýchne. V momentálnom maturitnom zhone to má náš slovenčinár skutočne viac ako jednoduché. Nemá voľnú chvíľu, pretože nemá čas oznámiť študentom výsledky z externých maturít cez hodiny a tak to musí robiť cez prestávky. Ako dobrý učiteľ sa snaží vysvetliť im, čo urobili zle a rozobrať ich práce, tak sa stane, že nad študentom strávi i 5 - 10 minút. Štvrtákov a teda maturantov zo slovenského jazyka máme na škole 120. Na neho pripadá polovica z nich. Ak ste mali dobrého matikára, vyrátate si, čo to pre neho znamená.
Odhliadnuc od nepatrných rozdielov majú učitelia približne rovnaké platy - fyzikár, dostane rovnako ako angličtinár, ten zas rovnako ako učiteľ slovenského jazyka a literatúry. Spravodlivosť?
Slovenčinár odučí tri hodiny týždenne s plným počtom študentov v triede, fyzikár odučí takéto hodiny len dve a angličtinár učí svoje hodiny zväčša len s polovičným počtom študentov. Kto zaplatí slovenčinárovi vzniknutú nespravodlivosť? V našom „vlasteneckom" predmete, slovenčine, nemá učiteľ normálne osnovy, pri ktorých by stíhal so študentmi skutočne literatúru preberať, božechráň niečo zopakovať, má v triede 30 ľudí, z ktorých by každý mal prejaviť svoj názor.
„Jazykári" opravujú maturitné testy a slohy, chemici to robiť nemusia. Ako to, že učitelia angličtiny, nemčiny, francúzštiny... nie sú lepšie ocenení? Nevidí nikto, že majú možnosť robiť čokoľvek iné a oni sa napriek smiešnemu platu podujmú na takúto psychicky náročnú a nedocenenú prácu?
Tí, čo môžu niečo zmeniť by mali prestať zatvárať oči pred realitou. Na školstvo potrebujeme viac peňazí. Z iných školských systémov si môžeme brať príklady :
V Amerike majú učitelia po istom časovom období povinné platené voľno, počas ktorého sa môžu ďalej vzdelávať - takto zabezpečí štát to, že 50% učiteľských zborov neskončí na psychiatrii i to, že učiteľ sa ďalej vzdeláva.
Vo viacerých európskych zemiach a aj za oceánom (dokonca i na zopár slovenských školách) funguje školský psychológ a poradca, ktorý pomáha študentom s ťažkosťami, stará sa o „problémových" študentov, rieši s nimi výber povolania i problémy pri prestupe, učení, krúžkoch, záujmoch, i v osobnom živote.
Na školách by mal byť vrátnik, ktorý rieši odchádzanie a prichádzanie do školy, dochádzku, „blicovanie", fajčenie v areály školy a pitie alkoholu na školskom území. O takéto záležitosti by sa nemal starať triedny profesor, ten na to jednoducho nemá čas.
V susednom Česku sú na niektorých školách rôzne ohodnotené predmety, ktoré učitelia učia, pričom jazyky sú často ohodnotené najvyššie.
Už aj u našich maďarských či českých susedov majú učitelia vyššie platy.
Preboha živého vás prosím, urobme s tým niečo. Učitelia učia naše deti, práve cez školu sa mnohí dostaneme k veciam, ktoré nás neskôr začnú baviť, tu sa formuje naša osobnosť, tu si vyberáme naše budúce povolanie, tu získavame priateľov, nezabudnuteľné spomienky a užitočné vedomosti.
Školy ale strácajú na úrovni a dobrí učitelia na silách, aj oni majú svoje hranice a keď raz odídu a nebude jediného normálneho učiteľa, vtedy už bude neskoro.
