Hoci dnes viem, že som nezmaturovala zle, za svojím názorom na maturity si stále stojím.
Na systém skúšania platný pre všetkých treba viacero vecí, ktoré Slovensku chýbajú - medzi inými aj nejaký bezpečnostný systém, spoľahlivých a vierohodných pracovníkov (najlepšie takých, ktorí nie sú každoročne kritizovaní celým národom na striedačku za priľahký, potom za priťažký test), odborníkov, ktorí majú aspoň základy metodológie, vedia ako má vyzerať správny test a sú učiteľmi na stredných školách - respektíve majú prehľad o značnom rozdieli medzi osnovami a skutočnými hodinami.
Videla som všetky maturitné testy, ktoré sú verejne prístupné a z každého mám pocit, akoby sa jeho tvorcovia nevedeli presne rozhodnúť, čo testujú - inteligenciu? Logiku? Odučené vedomosti? Sami seba sa môžeme pýtať (keďže tvorcovia sú „tajní" a ich sa pýtať nemôžeme), či si vôbec pred vytváraním testu položili otázku, ktorú by si každý učiteľ pred zostavením písomky mal položiť - čo chcem testovať?
Ak sa dohodneme, že maturita by mala testovať to, čo žiakov slovenské stredné školy naučili, vynára sa na hladinu problém priepastných rozdielov medzi odučeným a testovaným - napríklad testy zo slovenčiny testujú čítanie s porozumením. Stretli ste sa alebo sa stretávate na strednej škole s obdobnými úlohami?
Jazykové testy majú úrovne B1, B2. Viete, čo tieto úrovne znamenajú? Vedia maturanti, čo znamená jednotlivá úroveň, aké podmienky musí na jednotlivé úrovne spĺňať a načo bol takýto systém zavedený? Myslíte si, že stredné školy delia od začiatku štúdia jazyka študentov do skupín podľa ich úrovne, alebo ich pripravujú všetkých spolu na dva odlišne náročné testy?
Zrejme je dnes už zbytočné plakať nad rozliatym mliekom - starý systém končí a prichádza čosi nové. Či to bude lepšie ako to, čo sme mali my, je dnes ťažko posúdiť. S učebnicami k novému systému som sa ale stretla a podľa mňa sú to zbytočne vyhodené peniaze, zrúbané stromy a minutý toner.
Napokon by som sa vrátila späť k úniku informácií, ktorý opäť „ozvláštnil" túto trápnosť, ktorá sa tvári ako skúška dospelosti. Podivne smiešne dnes vyznievajú slová Romany Kanovskej, ktorá roku 2009 ako riaditeľka Núcem-u odpovedala na otázku bezpečnosti testov takto:
„Ochranné prvky sme tento rok opäť zdokonalili, ešte sme k nim niečo pridali. Pri prípadnom úniku by sme vedeli vystopovať zdroj neoprávnenej manipulácie a dostali by sme sa ku konkrétnej osobe. Každý neoprávnený postup zanecháva pri týchto prvkoch za sebou čitateľnú stopu."
(celý článok tu)
A takmer ironicky vyznieva vyhlásenie ministerstva školstva zo 14. marca tohto roku:
"Bezpečnostným opatreniam pripisuje ministerstvo veľkú vážnosť, keďže testovania musia prebiehať v objektívnych podmienkach,"
(celý článok tu)
A zase máme na čo byť pyšní.
