Zlatá, jemná, silu dodávajúca, šteklivá, rozkošná, tenučká pavučinka lúča slnečného svetla prenikala pomedzi napoly zatiahnuté a napoly odkryté žalúzie. Žiara slnka mi ohrievala nohy v hrubých vianočných pletených ponožkách vyložených na stole, hoci vonku bolo mínus osem. Jasné nebo, ohnivý vzduch. Cítila som sa krásne. Presne tak easy ako pri piesni od Commodores. Zo šálky na stole stúpala jemná para ako keď sa z lesov po lejaku odparuje voda, alebo taká, ako keď jarný deň by letným chcel byť a priveľmi ohreje skrehnutú zem. Jemné slnko, ktoré sa bálo ukázať svoju silu neskorému decembru šteklilo moju tvár, na nose mi povytiahlo pehy, ktoré nemám, zmenilo farbu vlasov a zahnalo všetky moje nikdy neexistujúce depky. Obliekla som si mikinu, na hlavu natiahla kapucňu, otvorila okno, sadla si späť, začala spievať a memoárčiť. Rada spomínam na ľudí známych, neznámych, veselých, ftipných, dobrých, mojmu srdcu blízkych aj neobľúbených, čo boli, sú, aj na tých, čo ešte len prídu. Na čarovné miesta, úsmevné príhodky, inšpirujúce drobnosti, vzácne úsmevy a nevýslovne krásne okamihy dávajúce môjmu životu veľa šťavy a inakosti. Úplne najradšej rememberujem cez fotky, hudbu a filmy. Spomenula som si na jeden. Volá sa "Niečo ako láska" alebo inak "A lot like love" s Ashtonom Kutcherom, mojím obľúbencom a herečkou Amandou Peet, ktorá je veľmi pekná a občas mi pripomína Zuzku Fialovú. Je to klasický film o láske a aj napriek tomu ma veľmi zaujal a až neuveriteľne rozosmial. Mám ho rada, preto netrvalo dlho kým som ho našla a pustila. A je tu moja obľúbená scéna. Ako za ňou príde do LA a odídu niekam na sever na jeden večer, pretože v meste im je pritesno. Presne ten pocit poznám. Je to krásna časť. Začnem ju prežívať a mám plné zuby koláčov, keksov, salóniek, stromčeka, ľudí, čižiem tak klopkajúcich, že ich zvuk sa odráža od každého domu v ulici, zhonu a telky. Potrebujem pokoj, voľnosť, vzduch, citoť pohľad a radosť zvieraťa. Ako keď psíka vezmete niekam na lúky a on je tak vďačný, že som šťastná aj na sto rokov dopredu. Bezdôvodne asi nie. Dotýkať sa ticha a radosti, ktorá by mala vychádzať z ľudí. Poznám takých iba pár.
Toto nesmiete čítať, lebo to bude príliš plytké a neskutočné, musíte to žiť, aby ste ozaj cítili teplo a červeň zo slnka na privretých viečkach a štipľavý vzduch v nose.
Aj to sú pre mňa Vianoce, hoci na rozprávky, koláče, hluk a plný dom sa vždy nesmierne teším.
...Váš purpurový pendrek s odretým lakťom...
