((pesnicka))
život...
kde je jeho slabé miesto?
nie je alebo neviem?
tvári sa nevinne a senilne ale treba mu dať poriadne lakťami pod zuby
nazývam to ponaučením
nazývam to ponaučením, hoci som sa nepoučila ani len z vlastnýchýb...
možno len znova našla kúsok seba
a už viem bez teba žiť, pretože som sa potrebovala
Mala som sny. Ísť ďaleko, poznať nové miesta, nových ľudí, nový život...chvíľku som ho žila, no nebola som to ja. Chvíľu to bolo dobré, ale nepravdivé. Vrátil si ma späť, domov, k sebe...
Môžem byť akokoľvek ovplyvniteľná, no vďaka tebe už viem, kam patrím.
*znovu sme sa skutočne stretli, vtedy pri ceste, keď si chcel byť otravný a nechcel ma pustiť, možno si hovoril v opilosti, možno v žiarlivosti, možno v snahe ma naštvať, ale mal si veľkú pravdu! vtedy sa nám leskli oči tak skutočne, nie slzami, ale väčším citom a ja som uhýbala pohľadom, pochopila som, že moje hľadanie nového sveta tu končí, už mi nevadilo, že žijem na jednom mieste, s rovnakými ľuďmi, že si myslia čo si myslia, že sme akí sme, láska bola vysvetlením môjho života a celý svet, ktorý som predtým hľadala bol odrazu na jedinom mieste, tam, kde si bol aj ty; tam, doma, v každodennej jednoduchosti.
už nepotrebujem žiadne alternatívy ani úniky, našla som cestu a nemala som strach, nebála som sa robiť kroky, chybné kroky, prežívať sklamania a porážky, pretože tie mi ukazovali cestu ďalej a jasnejšie.
a hľadala som a prehrávala, lebo vyhrá ten, kto Lásku nikdy hľadať neprestane a riskuje úplne všetko..a ja som bola pripravená
no zo dňa na deň bola cesta menej viditeľná, ja viac zraniteľná, no som žena a mám veľký dar, slzy a to, že sa svoje city nemusím nikomu skladať účty
unikal si mi stále viac a ja v snahe "ťa mať" strácala som a strácala...
láska je ako kvet, pokiaľ sa chceš kochať jeho krásou, musíš si ho vpísať do pamäte a nechať ho žiť v súlade s prírodou. až ho odtrhneš a vezmeš zo sebou, budeš vidieť už len to, ako vedne a na jeho krásu si nespomenieš...
tak som ťa nechala ísť a teraz sa viem rozpamätať na každú krásnu minútu... možno mi raz bude všetko objasnené a možno sa ešte niekedy tak skutočne s leskom v očiach stretneme.
dovtedy nech si svet myslí čokoľvek, nech si ty vravíš čokoľvek, si pre moju Cestu výnimočný, lebo som to ja a si to ty a lebo viem kam ísť.
priviedol si ma domov!
foto: martin baluch
