Zabíja dnešná materialistická spoločnosť detské sny, hry, životy? Či je to skôr nepozornosť rodičov voči nim? Dnešný svet robí všetko a je všetkým: štedrý, prospešný, moderný, pokrokový, farebný, plný možností, lakomý, podradný, hnusný, krutý, biedny... Všetko, len nie milujúci. A to je začiatok konca. Prečo by inak 9 ročný Dárius stál na moste a chcel skočiť? Vraj pre chudobu. Čo 9 ročné chlapča považuje za chudobu? To, že vidí vôkol seba kopec súrodencov a matka mu nemá za čo kúpiť nové botasky? To, že na desiatu má chlieb s maslom a nie obložené, zapekané toustíky? Áno, svet je nemilujúci a bude mu vyčítať každý tento nedostatok, bude stále tlačiť a naliehať. Neláska zo strany rovesníkov, opakované výsmechy a čo je až k nevere, každodenné bitky i šikana. To to sa neodohráva už len v amerických filmoch. A my si len tak zakrývame oči, otáčame hlavu opačným smerom. Je to to najhoršie ale je to tak, detský rozum doženieme až k samovražde. Dieťa či je vychovávané nemecky, vojensky, či mamičkovsky je hlavne vychovávané ľuďmi. Tak prečo to tak občas nevyzerá? Alebo chceme mať z našich detí bitkárov ubližujúcich slabším? Áno narážam na vlastnosti ako agresivita, vyhrážanie, vulgárnosť ktoré sprevaádzajú 7, 8 ročné decká a to veľmi deformuje moju predstavu o najkrajšom období života. Je tiež obrovský rozdiel medzi bitkou a prezývaním sa v partii stredoškolákov, ktorí už vyzreli aspoň v tom, čo si smú pripúšťať k telu a čo nie a medzi skupinkou 9 ročných chlapcov posmievajúcich sa spolužiakovi, že je úbohý, pričom každému z nich visí na krku mobil s funkciami, ktoré ďaleko presahujú ten môj. Tak čo je teda úbohosť? Nemyslím si, že toto správanie je ešte ani násťročným typické. My ako deti sme medzi seba prijali hockoho, kto sa chcel zahrať a keď mal niekto nejakú novinku tak sa delil a požičiaval aj zvieratkám nie to kamarátom.
Je načase otočiť kartu a začať pomáhať tým, ktorý o to stoja a potrebujú to. Venujme sa našim deťom, aby z nich nevyrástli malí šikanisti, ktorí raz niekomu zničia život no hlavne, aby sa necítili odstrčené ale milované, lebo to jediné dnešný svet neponúka. Lásku a priateľstvo. To si musíme pestovať a chrániť sami.
