Pri tomto ... ((pesnicka))
acidku na môj ubolený žalúdok a zničené svaly na krku...
ma to tiahne stále presne opačne
na sneh, keď motýle fotia akty
do leta, keď dlaň otlačíš v mraze a prstom nakreslíš 1. svetovú (srdiečka sa nenosia)
dlaň, ktorá ma kedysi držievala blízko a mnoho iného aj robila
tiahne domov, kde sa stále lúky kosia kosami, vonia čerstvé seno, po večeroch na jeseň sa páli suché lístie a opekajú jablká, hrajú naháňačky, pečú kysnuté koláče, stavajú bunkre v korunách stromov, každý tvrdo ignoruje ojráše, teší sa z každého dňa, miluje sa život, miluje sa v zarosenej tráve, miluje sa... a tak... domov...
už viem ako sa ničia priateľstvá, časom, ktorý zaceľuje, opraví, zahojí, zruinuje, pokazí, udáva tempo našim životom... je to asi najväčší tiran všetkých čias, čas je diktátor a otrokár, despota...
((pesnickamam))
"Mami? Čau!"
"Kde si?!"
"Som išla, lebo mi prišla električka."
ách, pomútené naše hlavy pod nadvládou nástroja všetkých čvárg, ktoré vymyslia a vystroja vždy také veci, že snáď by sa mohli aj červenať, no nerobia to. Sme generácia, ktorá sa nehanbí, už len z princípu a užíva si toho.
Musíme byť aj mrchami a ignorovať pritom trápne poznámky iných, ktorý majú výčitky že sú aký sú, aby potom tá spravodlivá, dobrotivá láska, ktorá nezávidí, nevypína sa ani nenadúva, nemyslí na zlé, všetko pretrpí a znesie nám ostala pre toho, kto si ju zaslúži.
Vysoký pán v cylindri zahorel láskou k vysokým podpätkom a keď som vravela, že chcem ísť na hory, tak zrazu viac nehorel.
Ďalší milovník prišiel s dáždnikom, bez otázok a fantázie a ja som chcela ísť na pivo a vernisáž.
Som spálená hviezdami a hoci sa už obzerám inde aj keď môj život sa stále točí okolo "prekliatej trojky" vravím, že
"stojím při tobě, jen při tobě. Jediná vždycky budu stát i když ti celý svět dá mat." (petr hapka)
otráviť sa purom na riad v kachličkovom impériu, to by bola už iná drzosť. Preto si dám na steny kartóny z vajec a milovať (sa) budem už len muzikou, filmom a horami. pre istotu...
