Na jednej z mnohých čistiniek, uprostred lesa, cez ktorý sa ako strieborný pás tiahne potôčik, sa ako každý deň napájal nekorunovaný kráľ slobody, čierny mustang. Jeho čierna, lesklá srsť, prezrádzal a jeho jedinečnosť a majestátnosť. Hustá čierna hriva, mu nezakrývala oči len vďaka ľahkému vánku, ktorý ju odhrnul. Pod kožou bolo vidieť každý sval a tlkot jeho srdca bolo počuť do diaľky. Jeho oči, tak divoké a tak plaché, pritom čisté a jasné prezrádzali, že žije len pre život – slobodný a neobmedzený. Celý jeho zjav bol ako sen, ktorý sa nedá opísať, ale zanechá ten nádherný a nekonečný pocit radosti.
Dnes tam ale nebol sám. Lesná lúčka bola miestom, kde sa rozhodol mladý Pete zložiť svoje unavené telo po dvojdňovej ceste cez hory. Bol to jeden z tých šialencov, ktorí sa vyberú do lesa len tak, stráviť tam niekoľko hodín, poprechádzať sa a ujsť od sveta. Keď si skladal batoh a obzeral sa dookola, všimol si čierneho krásavca, ako pokojne a kľudne splachuje smäd. Ako si toho mustanga obzeral a nemo sledoval jeho nádheru, kôň si ho všimol. pohľady sa im stretli a dívali sa do očí niekoľko sekúnd. Zrazu sa kôň strhol, otočil sa a cvalom sa rútil do neznáma. Pete sa rozhodol, že zajtra sa tam vráti.
Na druhý deň prišiel Pete skôr a netrpezlivo čakal, či sa kôň zjaví. Tento deň sa podobal na ten predchádzajúci. Slnečné lúč naberali na sile a stromy sa prebúdzali do zelena. Keď sa mustang zjavil, tak Pete bol už taký nedočkavý, že nevedel čo má robiť. Opäť sa im pohľady stretli, ale kôň sa sebavedome vzpriamil a kráčal ku potoku. Nenechal sa vyrušovať, napil sa a hrdo odkráčal preč. Peteho to dosť namrzelo. Mal pocit, akoby ním kôň ohrdol. Ťažko povedať, čo očakával. Rozhodol sa, že už sa to nezopakuje, takého koňa predsa nenechá odísť. Vrátil sa domov, pripravil si laso a rozhodol sa mustanga skrotiť.
Nasledujúce ráno prišiel na čistinku a hľadal miesto, kde by sa schoval. Nakoniec našiel húštinu v blízkosti miesta, kde kôň kráčal ku potoku. Zložil si veci a rozhodol sa čakať. Bol odhodlaný tam prečkať aj celý deň. V duchu si predstavoval, ako sa na ňom vozí, ako ho ovláda a ako mu rozkazuje. Pred očami mal pohľady priateľov, ktorí mu tíško závidia. Tieto myšlienky mu krátili chvíľu kým sa dočkal.
Pred večerom sa kôň zjavil, ale bol akýsi nepokojný, neustále sa obzeral. Jeho svaly sa chveli, akoby cítili neznáme nebezpečenstvo. Nakoniec si sklonil hlavu, že sa napije a Pete nepotreboval viac. Vyskočil z húštiny ako pes, čo dva dni nežral. Hodil laso na koňa, sťahoval slučku a pokúšal sa ho stíšiť. V jeho erdžaní bolo cítiť beznádej ale aj pevné odhodlanie. Vzpieral sa a zdvíhal sa na zadné. Kopal okolo seba a Pete mal čo robiť, aby sa udržal na nohách. Po niekoľkých minútach sa kôň stíšil. Postavil sa na všetky štyri a čakal, čo bude. Pete vytušil, že teraz je jeho chvíľa, skočil na koňa. V tej chvíli sa mustang opäť vzpriamil, začal vyhadzovať zadnými aj prednými nohami. Nakoniec sa Pete neudržal a s rachotom sa zrútil na zem. Ostal ležať nehybne na zemi a sledoval oblohu.
Nad čistinku sa sťahovali mraky a po chvíli aj kŕdeľ supov... Mustanga od vtedy nikto nevidel.
