Som, ktorý som :) Zamestnanec, špekulant, rozprávač, zabávač, bútlavá vŕba, motorkár, cestovateľ... Zoznam autorových rubrík: Motorky a ja, Pozorujem, Hudba, Moja politická činnosť, Súkromné, Hokej, Futbal, city, pocity a iné haluze
Špeciálny súd pokladám za jednu z vydarených vecí predchádzajúcej vlády. Myslím si, že by mal ostať v takej podobe, ako ho poznáme dnes. Ak so mnou súhlasíte, môžte zahlasovať na nasledujúcej stránke: http://www.changenet.sk/?section=kampanex=219947
Ja a festival. Koho by už len toto napadlo. Ale keďže život je plný prekvapení, aj ja som prekvapil sám seba a fičal som na Žákovic open 2006. Teda nie sám, ale s priateľkou, jej sesternicou a jej drahým. A ešte sme si zobrali aj motorky aby sme si mohli povedať, že sme strašní motorkári (teda, niežeby som ja nebol aj predtým).
Potrebujeme:Jeden voľný víkend, pár priateľov, Malý Dunaj, pádla a kanoe, niekoľko sudov, množstvo igelitových vriec, nejaké tie konzervy, pivá, ploskačky, cigarety, spacák, karimatky, stan, repelent a iné drobnosti.
Voliť pôjdem preto, lebo chcem, aby reformy pokračovali. Voliť pôjdem preto, lebo nechcem vládu populizmu, vládu bez programu a v neposlednom rade vládu komunistu. Komunisti boli pri moci 40 rokov a vieme kam to dotiahli. Nechcem, aby mi štát určoval, čo je pre mňa dobré, nechcem, aby štát bol obrovská skupina byrokratov.
Pánska akcia úplne naruby. Dokonalé znesvätenie akejkoľvek chatovice. Žiadne ženy a mrte počítačov. Alkohol bol tiež – samozrejme. Šesť vysoko plnoletých ľudí sa zmenilo na deti. A keďže deti sa radi hrajú.....
Kresťanstvo je jediné náboženstvo, kde Boh nie len že hovorí, čo a ako máme robiť, ale sám to ukázal. Sám zostúpil na zem a ukázal, ako človek môže žiť a aj zomrieť pre večný život. Napriek tomu, že bol potupovaný, zosmiešňovaný a zatracovaný, On nikoho nezatratil. Napriek tomu, že kedykoľvek mohol ukázať svoju moc, neurobil tak. On odpúšťa stále, stále dáva nádej na spásu.
Prišiel v piatok poobede. Vyzeral úplne rovnako. Presne tak isto, ako naposledy v Prahe pred dvoma rokmi. Môj spolubojovník z Ameriky – Tomáš.
Kedysi dávno, sme mali staručkú 1203. Je to klasická dodávka, akých behalo za komančov milión. Ja som ju dostal k užívaniu, ale bola v takom stave, že samotná jazda na nej bol vysokorizikový adrenalínový šport. Raz, keď som sa vracal domov zo školy, tak ma pri dostihovej dráhe zastavili pochôdzkári. Že vraj len bežná kontrola, aby som im ukázal doklady. Kukám na nich jak puk, čo po mne chcú, ale však dobre, veď som sa ničoho nedopustil, tak nič sa nedeje. Dal som im občiansky, vodičák, techničák...
Do nedávna som si myslel, že neexistuje nič, čo by sa aspoň trošku priblížilo motorkovému výletu. Myslel som si, že ma nič nedokáže odpútať od reality tak, ako jazda na motorke. Ale to sa zmenilo po tomto víkende.
Minule sme pri pive (ako ináč) rozoberali vhodnosť a nevhodnosť používania vulgarizmov v bežnej reči. Osobne nemám proti nim nič pokiaľ je to vyjadrenie výnimočné a použitie ako akéhosi ventilu. Skôr ma vie rozladiť, keď nadávky niekto používa ako pomocné slovíčka. Ale nechcem tu moralizovať. Každý z nás už aspoň raz nejaké to sprosté slovo použil. Ale rekord v začatí používania takýchto výrazov mám určite ja (aspoň v niečom).
Vždy keď som znechutený, mám tendenciu frflať na všetko a na všetkých. Aj teraz. Pristihol som sa, že nehorázne lipnem na tom, akú bude mať môj nový článok karmu. Čím viac klesá, tým som nespokojnejší.
Ostrý vzduch pomaly strácal silu a ranná rosa už nemala belavý nádych. Horský potôčik sa tiahol akosi rýchlejšie pomedzi trsy trávy, ktorých zelená akoby naznačovala voľno prírode a jej jarnému znovuzrodeniu. Šum tejto bystrinky sa pomaly rozťahoval v údolí a každému bolo jasné, že zima už strácala svoj čas.
Všetko je v podstate fajn. Nič svetoborné sa nedeje, život plynie úplne bez výkyvu. Ale chýba mi nejaké vzrúšo, niečo čo by zdvihlo hladinu adrenalínu, čo by ma vytrhlo zo stereotypu.
Vonku popŕchalo, fúkal studený vietor, taká typická Bratislavská jeseň. Na zastávke stál tuctový mladík, priemerného výzoru. Nebol to žiaden Brad Pitt, ale ani Quasimodo, normálny chalanisko z priemernej rodiny. Mal koženú bundu, texaskové nohavice. Pozeral sa na hodinky, viditeľne bol nervózny.
Motorka je nebezpečná, nepraktická, môžu na nej ísť len dvaja, nie keď prší, len polovicu roka..... Ale skúste mi to vysvetliť
Fajčím a som na to hrdý. Poviete si, ten nie je normálny, ale kto je v dnešnej dobe?
