Som, ktorý som :) Zamestnanec, špekulant, rozprávač, zabávač, bútlavá vŕba, motorkár, cestovateľ... Zoznam autorových rubrík: Motorky a ja, Pozorujem, Hudba, Moja politická činnosť, Súkromné, Hokej, Futbal, city, pocity a iné haluze
Vždy keď idem na prvé rande, snažím sa perfektne pripraviť. Dám si vhodné oblečenie, vyberiem pekné miesto. Všetko si naplánujem, nič nenechávam na náhodu. V noci nemôžem poriadne spať, nervózne sa prehadzujem, stále sa budím. V sobotu bol deň „D“ a nebolo ináč.
Pozerám von oknom, slnko svící, teplomer sa šplhá ku desiatke...
Niekedy má človek pocit, že chce niečo napísať, povedať, alebo tak. Myšlienky pobehujú v palici, ako splašené sliepky a zachytiť čo len jednu, alebo ju aspoň spomaliť a vyjadriť je takmer nemožné. Ešte stále neviem, čo chcem povedať, isté je len, že to má byť niečo o dovolenke. O dovolenke, ktorá bola iná. O dovolenke, kde si nikto neoddýchol (asi). Čo to bolo vlastne za dovolenku, kde nebol kľud, len samý stres, nervy a rýchlosť? Prečo sme išli na dovolenku, kde bolo jasné, že si nikto neoddýchne? Žeby sme boli takí strelení dobrodruhovia? To ťažko. Alebo sme si chceli niečo dokázať? Alebo niekomu inému. To tiež nie je pravdepodobné. Tak čo teda? Možno na to prídeme neskôr. Ale teraz je už jedna vec sto percentná – nič nebolo tak, ako sme očakávali, nič neprebiehalo hladko, v podstate všetko bolo naopak.
Vonku prší, v robote som na motorke, samozrejme že bez bundy (veď ráno bolo teplo). To bude cesta domov... Celé mi to pripomenulo jeden dávny zážitok z mojich motorkových začiatkov.
Veľa krát sa ma ľudia pýtajú, či sa nebojím, keď jazdím na motorke. Vždy mám pre nich tú istú odpoveď. Bojím sa, chvála Bohu. Keby som sa nebál, asi už nie som medzi živými.
„Ty vole, my sme sa na to naozaj dali.“ To bola prvá myšlienka, ktorá ma napadla, keď sme s kamarátmi prekročili Slovensko-Rakúsku hranicu. O čom hovorím? O mojej ceste okolo Európy. Vlastne ani nie tak o nej ako o tom, čo tomu všetko predchádzalo.
