V kresťanstve sa človek nemôže spasiť skutkami. Človek je stvorený pre spásu od počiatku. Len človek dostal slobodnú vôľu rozhodnúť sa, či chce byť s Bohom, alebo bez. Boh sa ponúka, neustále klope na dvere a čaká, kedy ho k sebe pustíme. Ale rešpektuje naše rozhodnutie.
Boh je Láska. Láska absolútna, nesebecká. Sama sa dáva a nič nečaká, len opätovanie. Skutkami si človek spásu nemôže zaslúžiť, preto Boh prišiel a jednoznačne povedal, že každý môže byť spasený. Boh miluje každého, aj toho najväčšieho odpadlíka. Nevieme to pochopiť, ale naozaj si nikto z nás nezaslúži spásu viac ako ten druhý.
Boh je ako rodič, ktorý miluje svoje dieťa, aj keď neposlúcha. Je ako rodič, ktorý trestá. Ale nikdy nie sú samoúčelne. Veľakrát nechápeme, prečo nás Boh trestá, tak ako sme veľakrát nechápali, keď sme dostali po zadku. Nechápeme, prečo nám niektoré veci Boh zakazuje. Nechápeme, prečo sú niektoré veci niekedy v poriadku, niekedy nie. Tak ako sme nechápali, prečo sme niekedy mohli pozerať do bedne a niekedy nie. Ale postupne dospievame a chápeme svojich rodičov, vidíme význam vo výchove a sami by sme niektoré veci robili rovnako. Tak isto sa učíme chápať Boha a zákazy už nevnímame ako zákazy, ale ako rady milujúceho rodiča, aby sme boli šťastní už tu na zemi.
Hriech nie je v podstate nič iné, len ubližovanie samému sebe. Keďže nás Boh miluje, tak ho boli, keď my trpíme. Preto to nechce. Preto nechce, aby sme boli zatratení. Ale nebráni nám. Je len na nás, čo si vyberieme. Preto prišiel na zem, aby ukázal ako veľmi nás miluje. Boh sa nepotreboval pribiť na kríž, aby sme boli spasení. Robil to len kvôli nám, aby to bolo jasné nám, že sme stvorení pre večný život. Preto sme spasení skrze Ježiša, lebo on je Cesta, Pravda a Život. Ako pravý Boh, pravý človek.
No a kde má miesto Cirkev? Cirkev je spoločenstvo veriacich v Ježiša, založená samotným Ježišom. Postavil ju na človeku, ktorý Ježiša 3-krát zaprel. Postavil ju na človeku, ktorý nie je dokonalý. V Cirkvi neexistuje kolektívna vina tak, ako neexistujú kolektívne zásluhy. Vždy sú to skutky jednotlivých ľudí, ktoré môžu ale nemusia napĺňať Ježišov život. Ale vždy to bude spoločenstvo ľudí, ktorí svoju cestu k Bohu hľadajú. Každý ináč, každý svojim spôsobom, ale spolu. Vzájomne sa vychovávajú, vzájomne sa podporujú. V Cirkvi nie je nikto menší, nikto väčší. Všetci sú si rovní pred Bohom, pred jedinou pravou hodnotou. Pred Ním neobstoja výhovorky, lebo pred Bohom sme nahí. Pred ním neobstojí, že on hento, ten tamto. On vie, akí sme, čo sme robili – a hlavne ako sme sa rozhodli. On sa na naše rozhodnutie pýta stále. Je na nás, ako sa rozhodneme, ale jedine za seba. Sme svojprávni a preto sa máme rozhodnúť. Máme na to čas, ale nevieme koľko. Preto by sme nemali váhať.
Ja som si vybral. Dúfam, že Boh na konci vekov na mňa nezabudne.
