Naozaj môžeme povedať, že sme chudobní? Povedal by som, že podľa toho, s kým sa porovnávame a čo je životný štandard. Ak sa budem tváriť, že každý musí mať nové auto, hneď po škole na nový byt, na luxusné oblečenie a značkové potraviny (rozumej tie, o ktorých nám spieva dennodenná reklama), tak áno, väčšina Slovákov je chudobná.
No, je naozaj pravda, že nemáme čo jesť? Je naozaj pravda, že si nemáme čo obliecť? Keď pozorujem plné krčmy, podniky, obchody, nemám pocit, že by sme treli núdzu. Každý si môže spočítať, koľko peňazí minie na zábavu a zbytočnosti. Iste, určite väčšina chce mať aj na to.
Pred dvoma rokmi som cestoval okolo Európy, na motorke. Išli sme západný okruh. Veľkým mestám sme sa vyhýbali a pohybovali sme sa hlavne po vidieku. Nevyhli sme sa ani Portugalsku. Čo som tam zažil, mi nedovolí, aby som niekomu pripustil, že Slovensko je chudobné. Ľudia tam bývajú v kamenných domoch, bez elektriny a vody. Áno, v 21 storočí. Ale nikto (!) z nich sa nesťažoval. Boli absolútne spokojní. A to nemali zďaleka taký štandard, na aký sme zvyknutí my. Boli štedrí a srdeční. Nikto z nich neprejavil ani náznak žiarlivosti a závisti, že mladí haranti sa preháňajú v cudzine a oni na to nemajú. Nikto na nás škaredo nepozeral, že máme, čo oni nemajú. Práve naopak, ešte mali pocit, že sa musia o všetko podeliť, že musia dať z tej chudobnej úrody aj nám (zadarmo samozrejme).
Na slovenskom vidieku sú obrovské domy, ľudia majú záhrady, polia. Čo treba si dopestujú. Aj keď to nie je med lízať. Ani Bratislava nie je raj, aj keď je tu robota, príležitostí za vagón. Ktorý z Bratislavčanov môže s kľudným svedomím povedať, že z priemerného platu si tu môže dovoliť vyskakovať. Ale mám sa preto sťažovať? Mám sa vyhovárať?
Jasné, každý chce byť bohatý, mať život ako z filmu. Veľký dom, peknú záhradu, dovolenku dvakrát do roka. Ale čakať, že to príde samé, sťažovať sa v krčmách, nadávať na všetkých naokolo, na vládu, suseda, Čechov, Maďarov, to je alibistické. Keď sa chcem mať ináč, treba sa niečoho vzdať. Musím sa vzdať pohodlia a voľna. Preto sa treba rozhodnúť, či chcem makať a mať sa lepšie (materiálne), alebo si budem užívať voľný čas, poflakovať sa. Vždy to tak bolo. Keď chcem mať viac peňazí, musím viac pracovať, vzdelávať sa, hľadať príležitosti. A naopak, keď chcem mať osem hodín a padla, tak musím rátať s tým, že nad štandard sa nedostanem.
Pôvodne som nechcel o tejto téme písať, lebo je príliš háklivá a mnohých sa dotýka osobne. Viem, že na Slovensku to nie je ružové a mnohí ľudia sa musia poriadne obracať, aby prežili od výplaty po výplatu. A nijako sa nechcem nikoho dotknúť. Viem, že mnohí sa snažia a makajú. A situácia sa im napriek tomu nezlepšuje, alebo len minimálne. Chcel som len povedať, že sú aj ľudia, ktorí sa majú horšie ako my. A mali by sme byť vďační aj za to málo, čo máme. Keď budeme na sebe pracovať (každý konkrétne na sebe), situácia sa bude zlepšovať. Nebude to zajtra, ani pozajtra, ale raz určite, Tomu verím.
