Ale na lade to vyzeralo akoby sa to hokejistov ani netýkalo. Chalani dreli aj za ostatných, odfiltrovali tlak a hrali hokej. Šatanovi len prospelo, že on nie je veliteľom nášho mančaftu. Bez kapitánskeho céčka pôsobil uvoľnene, nebolo cítiť žiaden kŕč. Demitra sa zas vyslovene vyžíval v pozícii leadera, rozdával puky, dral sa dopredu a prvý strelil gól, na ktorý mu prihrával večný sólista Hossa. Už to bol náznak súdržnosti mužstva, čo sa potvrdilo aj v ťažkých chvíľach, keď sme prehrávali. No a o Gáborikovi ani asi netreba hovoriť. Predviedol presne to, za čo ho v NHL platia. Priamy ťah na bránu a zrýchlenie, akoby mal v korčuliach nitrák. Ale ani ostatní, Svatoš, Bondra, Kapuš, Petrovický nezaostávali.
Budaj predviedol, že má talent a veľkú perspektívu. Za góly, ktoré dostal, vôbec nemohol. Naopak, predviedol pár ukážkových zákrokov a bolo vidno stúpajúce sebavedomie.
Chýry, že momentálne máme najsilnejšiu obranu od vzniku slovenského nároďáku sa len potvrdili. Iste, boli tam chybičky krásy, ale celkovo pôsobila naša obranná hra veľmi kompaktne a isto.
Už len dodať, že včerajšok ma stál veľa síl a veľa peňazí. Kamarátov nápad zapiť každý jeden náš gól poldecákom bol šialený. Ale už dávno som s takou radosťou nesúkal poldecáky do gágora.
Dúfajme, že ešte bude veľa poldecákov, hlavne víťazných.
Chlapi nazdravie a ďakujeme
