Neviem, ako vy, ale ja mám s jedným pivom problém (moji kamaráti tiež – našťastie. Možno niekto povie, že s alkoholom, ale to hádam nie. Proste u mňa to funguje tak, že idem o deviatej na jedno pivo a zrazu si uvedomím, že za 3 hodiny vstávam do roboty. V tej chvíli to nevadí, ešte sa na tom aj pobavím, ale to ráno. V hlave hrajú dvaja minitrpaslíci kuželky, po rozume mi behajú Galileove myšlienky (svet sa stále točí – to keby niekto nerozumel mojej duchaplnej a vtipnej poznámke) a v ústach mám pocit, že tam skapal škrečok. No proste hrůza. Prvej kávy sa bojím, lebo to je zaručený katalyzátor náročných záchodových procesov. Bez minerálky sa nepohnem ani na krok a akákoľvek spomienka na pivo spôsobuje ťažkosti s tráviacim traktom. No a má to ešte jeden negatívny efekt. Filozofujem nad úplne nepodstatnou koninou a ešte o tom píšem článok (našťastie to nerobím vždy).
Potom si dám opäť záväzok, že už nikdy viac. Veď som už dospelý, zodpovedný človek ( nech skúsi niekto povedať niečo iné), mal by som si vedieť povedať dosť. Ale keď to tak chutí...
Takže ešte raz sľubujem, že už nikdy nejdem na jedno pivo. Lebo tieto rána fakt nemusím...
...do kelu, večer idem pozerať futbal do krčmy. Ešteže tam čapujú aj kofolu. Lebo dnes pivo fakt nemusím (som zvedavý do kedy)
