Poznali sme sa od kedy ho v kočíku jeho fotrovci zaparkovali vedľa môjho kočíka. Vyrastali sme spolu, spolu sme prešli prvými láskami, zraneniami a bitkami. O všetkom sme sa bavili, poznali sme sa až do špiku kostí. Mali sme spoločných kamarátov, partiu. Nikdy nevynechal jedinú akciu. Teraz sa už nevídame. Postupne prestal medzi nás chodiť. Nepovedal prečo, len sa mu nechcelo. Mňa postupne prestávalo baviť stále dostávať košom, tak som ho prestal volať.
Čo sa stalo neviem, aj keď mám svoje podozrenie. Možno za to môže frajerka. Možno jeho otec, ktorý ho má pod palcom skoro až sektárskym spôsobom. Možno sme boli úplne iní a bolo to zákonité. Možno z každého niečo.
Zajtra sa mám s ním stretnúť. Neviem, o čom sa budeme baviť. Bojím sa, že tu bude len také kecanie o ničom. Len také, aby sa nepovedalo.
A mali sme toho tak veľa spoločného...
