Ak sa nad týmto pravidlom zamyslíte, možno vám príde smiešne. Ako by ste mohli všetko „premeniť" na niečo dobré? Odpoveď je jednoduchá. Ak veríte, že vašu situáciu nedokážete zvrátiť vo váš prospech, potom to tak naozaj asi bude. Všetko je to vo vašej hlave. Verte mi, prechádzam si tým. Ale myslím, že ja som už moju „vieru" našla.
Viete, posledných pár dní bolo pre mňa veľmi ťažkých a nebudem sa tváriť, že nebolo. Neustále ma otravovala túžba počuť rodičov, babku, dedka a na moje prekvapenie aj mladšiu sestru. V istých momentoch som si myslela, že nevydržím tlak, ktorý ma neustále tlačil v hrudi a spôsoboval, že som sa celý čas cítila nesvoja.
No teraz budem sebecká. Povedala som si, že si to tu užijem tak, aby som na to v živote nezabudla. Veď už ma tu čakajú iba necelé dva týždne a preto by som mala rýchlo zbierať to, čo som doposiaľ nenašla. Kedy budem mať na to také skvelé podmienky ako teraz? Dnes, práve v tejto chvíli? Keď bývam tak blízko od Bostonu, čo by kameňom dohodil (alebo nasadol na červenú linku metra)? Kde, keď nie tu, u milujúcej tety, ktorá ma vykrmuje tými najzdravšími a najchutnejšími jedlami sveta, tu, kde je prestížna Harvardská Univerzita?
K tomuto rozhodnutiu som sa nedopracovala hneď. Predchádzalo tomu toľko uplakaných rozhovorov, až sa mi zdá, že som zrejme vystrašila rodinu na smrť. Hej VY, viem, že čítate moje blogy a tak vám hovorím NEBOJTE SA, už budem silná. Myslím, že bolo načase, aby som si to uvedomila. Zutekať je ľahké, vydržať je hrdinské ale užiť si to je múdre. Myslím, že na hrdinské činy som ešte primladá a level „ľahký" som už prekročila.
Navyše, musím si spomenúť na to, ako som sa sem tešila. A keď tak na to spomínam, už sa tu na to teším znovu. Niekedy zrejme stačí oprášiť hardisk. A poďakovať:
Mami a oci, ďakujem vám za vašu nekonečnú podporu a pomoc pri plnení mojich želaní. Bez vás by som bola zrejme na leveli „ľahký".
Babi a dedko, vám ďakujem za uskutočnenie môjho sna. Viem, že teraz budem znieť trochu namyslene, ale keďže ja som váš sen, zrejme nechcete, aby sa váš sen zatúlal do temných končín.
Ivka, sestrička moja jediná, tebe ďakujem za dodávanie pozitívnej energie, ktorú zrejme vyťahuješ z kúzelného klobúka.
Ďakujem krstnej mame za to, že mi povedala pravdu, ktorá ma prinútila zobudiť sa. Určite sa nedokážem dostatočne odvďačiť všetkým a tak teda ĎAKUJEM!
No, dosť bolo toho sentimentu, myslím, že je čas užiť si to tu. Takže viete čo? PTNND!
