Pozrime sa bližšie ako „gazduje" Slovenská republika za posledných desať rokov, ako sa vyvíjali hlavné ukazovatele - príjmy a výdaje, schodok štátneho rozpočtu, hrubý domáci produkt (HDP). A najmä, čo môžeme očakávať od štátneho rozpočtu na rok 2014.
Príjmy štátneho rozpočtu
Príjmy štátneho rozpočtu sa skladajú z dvoch základných zložiek, a to:
1) Daňové príjmy - najmä daň z príjmov fyzických a právnických osôb, daň z príjmov vyberaná zrážkou, DPH, spotrebné dane a ďalšie.
2) Nedaňové príjmy - príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, administratívne poplatky a iné poplatky a platby, kapitálové príjmy a pod., granty a transfery (najmä príjmy z rozpočtu Európskej únie - napr. eurofondy).
Obr. 1 Skutočné daňové a nedaňové príjmy (rok 2013* - vypočítaný odhad; rok 2014 -plán)
Budúcoročný štátny rozpočet na strane príjmov zaujme hneď dvoma faktami:
1) daňové príjmy nebudú vyššie ako v roku 2013 a pritom došlo za poslednej Ficovej vlády k zvyšovaniu daní a poplatkov
2) rozpočet očakáva z vyššími príjmami z nedaňových príjmov a to:
dopredu vyplatené dividendy z energetických podnikov, kde má účasť štát
vyššími príjmami z Európskej únie (presunuté čerpanie eurofondov z končiaceho obdobia a nové čerpanie)
Výdavky štátneho rozpočtu
Výdavky štátneho rozpočtu sa skladajú z dvoch základných zložiek, a to:
1) Bežné výdavky - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevok do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery, splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom
2) Kapitálové výdavky - obstarávanie kapitálových aktív, kapitálové transfery
Výdavky pre rok 2014 sú nadhodnotené a určite nebudú v plánovanej výške čerpané. Tu je možné pochváliť SMER-SD za nadhodnotené výdavky. Nie žeby vláda nemíňala keby mohla, ale nemôže. Čerpanie o viac ako 25% voči príjmom štátu nebude možné bez súhlasu medzinárodných inštitúcií.
Bilancia príjmov a výdavkov (saldo)
Rozpočet tvoria príjmy a výdavky. Nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami sa prejavuje prebytkom (kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) alebo schodkom (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami).
Obr. 2 Skutočné príjmy a výdavky okrem roku 2014 a saldo (vypočítaný schodok)
Príjmy, výdavky a saldo ku HDP
Je potrebné povedať, že najdôležitejšou zložkou príjmov štátneho rozpočtu sú daňové príjmy. Na Slovensku to platí o to viac, že aktíva Slovenska, ktoré by vedeli prinášať pravidelný výnos z kapitálového majetku sú vďaka privatizácii už len torzom. Nedaňové príjmy z podnikania štátu alebo jednorazové príjmy z predaja majetku, či obchodných podielov sú a budú v budúcnosti minimálne. To je aj Ficov nečakaný problém, prečo nateraz nemôže odkúpiť, či vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne.
Obr. 3 Daňové príjmy a výdavky k vytvorenému HDP a vypočítaný schodok štátneho rozpočtu ku HDP
Z grafu je zreteľné, že daňové príjmy štátu nekorešpondujú z vývojom HDP. Prečo je to tak? Lebo:
zahraniční investori nie sú automaticky aj platcami daní v takej výške ako by sa očakávalo z ich tržieb a ich rastu, ktoré sa počítajú do vytvoreného HDP (daňové prázdniny a úľavy, daňové výnimky a pod.)
domáca spotreba k vytvorenému HDP nerastie z dôvodu najmä nízkych miezd (lacná pracovná sila pre zahraničných investorov), vysokých odvodoch, t.j. z vysokej ceny práce => zamestnancovi z výplaty ostane nie viac ako 2/3 z celkových peňazí, resp. menej, ktoré naňho vynaloží zamestnávateľ; samozrejme je to iné pri minimálnej mzde, iné pri priemernej mzde a iné pri nadpriemernej mzde)
štruktúra slovenského HDP je zlá, lebo jeho väčšinu tvoria tržby firiem (zahraničný obchod), ktorí vyvážajú väčšinu svojej produkcie na globálne trhy (automobily, komponenty, elektrotechnika, hutníctvo, a pod.) a súčasne zamestnávajú malú časť produktívneho obyvateľstva = otvorená ekonomika
domáce podnikateľské subjekty „neveria" štátu a neplatia dane na Slovensku, ale v daňových rajoch alebo je za tým vysoké daňové zaťaženie? To je otázka aj na súčasnú vládu.
Čo z dosiahnutých výsledkov hospodárenia štátu plynie?
Štátny rozpočet pre rok 2014, ktorý dnes schválil SMER-SD, nie je a nemôže byť dobrý, lebo príjmy sú nadhodnotené a časť z nich je jednorazovým príjmom. Na druhej strane vo výdavkoch sa zbytočne plytvá, rozhadzuje a nešetrí sa. Na investície Slovensko nevie vyprodukovať dostatok peňazí z daní - neinvestuje sa. Štátny rozpočet s určitosťou zatne ďalšiu „finančnú sekeru" vo výške minimálne 2,7 mld. €. Peniaze, ktoré si musíme požičať a 2x vrátiť. Prvý krát vrátiť peniaze s úrokmi a s poplatkami. Druhý krát stratou slobody a nezávislosti = viac Bruselu a ďalších inštitúcií. Prejedáme požičané peniaze, ktoré budú chýbať v ďalších štátnych rozpočtoch. Slovensko bude viac a viac krvácať. Takéto pravidelné a dlhodobé stratové gazdovanie vymaže samostatné Slovensko z mapy nezávislých krajín sveta. Naša závislosť na cudzích peniazoch nás robí otrokmi, či vazalmi mocnejších štátov a nimi vytvorených a spravovaných inštitúcií (EÚ, ECB, MMF, UN, ...).
Pozn. Do blogu som použil nasledovné zdroje: Ministerstvo financií - štátne výkazníctvo; Interaktívny rozpočtový portál - rozpocet.sk
