Prečo sa samosprávne holdingy rútia do finančnej steny a ako vyzerá strata likvidity a vztlaku? Ak vám do lode tečie voda, nepotrebujete novú „smernicu o kontrole“. Potrebujete systém, ktorý okamžite zmení chod celej organizácie.
Samospráva (rovnako ako holding alebo veľká loď) sa nepotopí zo dňa na deň. Bod zlomu neprichádza s výbuchom. Je to ten tichý moment, kedy hladina vody v podpalubí dosiahne kritickú úroveň a definitívne odstaví hlavné motory.
Predstavte si, že vám do lode cez obrovskú dieru v trupe nateká voda. Čo urobíte? Začnete v kajute maľovať steny na novú farbu, aby sa posádka cítila lepšie?
Strata riaditeľnosti neprichádza s prasknutým potrubím vodovodu. Prichádza plazivo, potichu a nenápadne.
Keď svieti slnko a podielové dane rastú, samosprávu udrží v chode aj čistá zotrvačnosť.
Samospráva nie je rodinný podnik, funguje ako ekonomický holding.
Diagnóza je jasná, liečba bude bolieť. Prečo potrebujeme krízový manažment štátu skôr, než narazíme do dlhovej steny?
Na Slovensku nemáme „pekné počasie“. Darí sa menej občanom, organizáciám, firmám aj štátu.
Súkromník platí pokutu za pohyb, štát má amnestiu. Transakčná daň je priznaním, že vláda nevie šetriť na sebe.
Matematika nepustí: Simulácia Monte Carlo ukazuje 98 % šancu na kolaps verejných financií. Sme v štátnej pyramídovej hre?
V nedávnom blogu „Kríza klope na dvere“ TU uvádzam, že kríza prichádza a už sa začína viditeľne prejavovať. Tak pozrime sa na to realistickými okuliarmi.
Nenápadne. Potichu. Už minimálne pol roka. Dnes už však nie nenápadne. Nie po tichu. Kríza prichádza a je potrebné to rešpektovať. Kolobeh života idúci po špirále si pýta korekciu.
Občania s volebným hlasom budú mať už čoskoro možnosť ovplyvniť svojou voľbou v parlamentných voľbách, ktoré politické strany či hnutia nás budú zastupovať v parlamente, a zároveň, ktorí politici nám budú vládnuť.
Dnes bol schválený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2014. Ako je nám občanom hovorené, jedná sa vždy o kľúčový zákon roka. Áno je to tak, lebo jedná sa a schvaľuje sa „prerozdeľovanie peňazí", ktoré štát na jednej strane získa (príjmy) z výberu daní, odvodov (odvody sú defacto dane a „netečú" priamo do štátneho rozpočtu, ale do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní) a poplatkov, a tiež z iných zdrojov (kapitálové výnosy, pôžičky, granty, dotácie a pod.). Na druhej strane ich štát míňa (výdavky) na svoju prevádzku a najmä činnosti, ktorými zabezpečuje „sociálne istoty" občanov ako sú najmä zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, a iné.
S rozčarovaním prijímam informácie o investičných stimuloch pre vybrané subjekty. Najnovšie v tomto týždni sme sa dozvedeli o pripravovaných investičných stimuloch pre súkromné firmy v drevárskej a v hutníckej výrobe. Viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6764814/vlada-chce-dat-firmam-na-vyse-1300-novych-miest-stimuly-za-50-milionov-eur.html. Akceptovateľné je, pokiaľ štát firme poskytne podporu - daňovú úľavu. Napríklad v podobe fixne stanovenej sumy z dane príjmu právnických osôb na dobu určitú. Veď, či firma bude mať zisk alebo stratu, nie je vždy isté...
Zvykli sme si na rétoriku politikov. Zo všetkých strán počúvame o kríze. Ako sa nás dotýka, či nedotýka. Jedno je isté, že máme problém. Z pohľadu prírodných zákonov nič výnimočné. Práve naopak. Môžeme problém menom „kríza" riešiť v slovenských podmienkach ? Sami a efektívne ?
