Teodor Dlužanský
Prečo vaša organizácia prestáva byť riaditeľná
Na Slovensku nemáme „pekné počasie“. Darí sa menej občanom, organizáciám, firmám aj štátu.

Na Slovensku nemáme „pekné počasie“. Darí sa menej občanom, organizáciám, firmám aj štátu.

Súkromník platí pokutu za pohyb, štát má amnestiu. Transakčná daň je priznaním, že vláda nevie šetriť na sebe.

Matematika nepustí: Simulácia Monte Carlo ukazuje 98 % šancu na kolaps verejných financií. Sme v štátnej pyramídovej hre?

„Suverénny“ označuje štát alebo vládcu, ktorý nie je podriadený inej sile. Platí to za splnenia konkrétnych podmienok.

Z každej tisícky eur vyplatenej mzdy a prevedenej na účet zamestnanca odvedie štátu zamestnávateľ štyri eurá.

V nedávnom blogu „Kríza klope na dvere“ TU uvádzam, že kríza prichádza a už sa začína viditeľne prejavovať. Tak pozrime sa na to realistickými okuliarmi.

Nenápadne. Potichu. Už minimálne pol roka. Dnes už však nie nenápadne. Nie po tichu. Kríza prichádza a je potrebné to rešpektovať. Kolobeh života idúci po špirále si pýta korekciu.

Žijeme v zakliatej krajine. Na jednej strane sme obdarení prírodnými podmienkami, ktoré nás predurčujú na kvalitný, bohatý a zmysluplný život. Na druhej strane si nevieme sami efektívne vládnuť.

Občania s volebným hlasom budú mať už čoskoro možnosť ovplyvniť svojou voľbou v parlamentných voľbách, ktoré politické strany či hnutia nás budú zastupovať v parlamente, a zároveň, ktorí politici nám budú vládnuť.

Pamätáte si jeseň 2011 a na vyjadrenia opozičného politika R. Fica TU a TU a TU na tému záchrany Grécka? A tiež na vyjadrenia ministra Kažimíra TU a TU ako zarobíme na investícii do EMS a budeme mať právo poberať dividendy?

Dve témy - zdanlivo nespojiteľné. A predsa majú veľa spoločného. Neveríte? Téma nespokojných, či okradnutých občanov rezonovala spoločnosťou nie tak dávno. Dodnes je traumou pre široké vrstvy občanov.

Dnes bol schválený štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2014. Ako je nám občanom hovorené, jedná sa vždy o kľúčový zákon roka. Áno je to tak, lebo jedná sa a schvaľuje sa „prerozdeľovanie peňazí", ktoré štát na jednej strane získa (príjmy) z výberu daní, odvodov (odvody sú defacto dane a „netečú" priamo do štátneho rozpočtu, ale do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní) a poplatkov, a tiež z iných zdrojov (kapitálové výnosy, pôžičky, granty, dotácie a pod.). Na druhej strane ich štát míňa (výdavky) na svoju prevádzku a najmä činnosti, ktorými zabezpečuje „sociálne istoty" občanov ako sú najmä zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, a iné.

Môžeme čítať a počuť týždeň čo týždeň, aká je slovenská politika, akí sú slovenskí politici. Ako politici „bojujú" o slovenského voliča napravo, naľavo, v strede. Ako realizujú svoje programy v prospech blaha slovenského občana. Aká je neotrasiteľná pozícia vládnucej strany SMER-SD. Ako sa rozpadá a spája pravica. Ako chce opozícia (aká ?) bojovať proti Ficovi a odstaviť ho od moci, lebo... Len akosi málo počuť, že táto na prírodu nádherná a bohatá krajina v srdci Európy viac a viac krváca. A jej občania strácajú vieru v samých seba a svoje schopnosti !

S rozčarovaním prijímam informácie o investičných stimuloch pre vybrané subjekty. Najnovšie v tomto týždni sme sa dozvedeli o pripravovaných investičných stimuloch pre súkromné firmy v drevárskej a v hutníckej výrobe. Viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6764814/vlada-chce-dat-firmam-na-vyse-1300-novych-miest-stimuly-za-50-milionov-eur.html. Akceptovateľné je, pokiaľ štát firme poskytne podporu - daňovú úľavu. Napríklad v podobe fixne stanovenej sumy z dane príjmu právnických osôb na dobu určitú. Veď, či firma bude mať zisk alebo stratu, nie je vždy isté...

Už je to rok, čo nám vládne jednofarebná vláda na čele s premiérom Ficom. Je to jeho druhé riadenie štátu. Je a bude to jeho osobná zodpovednosť ako sa bude dariť štátu a najmä jeho väčšine občanov. Má v rukách defacto všetky tromfy, ktoré mu umožňujú vstúpiť do dejín Slovenska ako pozitívna osobnosť. No aj ako negatívna osobnosť.

Zvykli sme si na rétoriku politikov. Zo všetkých strán počúvame o kríze. Ako sa nás dotýka, či nedotýka. Jedno je isté, že máme problém. Z pohľadu prírodných zákonov nič výnimočné. Práve naopak. Môžeme problém menom „kríza" riešiť v slovenských podmienkach ? Sami a efektívne ?

Niet už dňa, aby sme nepočuli v médiách o zániku a rušení pracovných miest, o prepúšťaní. Prijímame tieto informácie s pocitom, že už dnes alebo zajtra sa to môže stať aj nám, ešte zamestnaným. Občas príde aj pozitívna informácia o novovytvorených pracovných miestach...

je nádhernou ukážkou nezodpovedného vládnutia všetkých vlád a nielen na Slovensku. Politické kritéria, že vlády môžu mať deficitné rozpočty (mať vyššie výdavky ako príjmy) dlhodobo roky po sebe, je z ekonomického aj morálneho uhla pohľadu hazardom pre ďalšie generácie.

Prečo si stále myslíme, že niekto cudzí, iný štát alebo spoločenstvo štátov, bude obyvateľom Slovenska mať záujem zvyšovať životnú úroveň sám od seba ? Čo to máme po roku 1989 za "demokratických" politikov, ktorí najjednoduchšie čo vedia je zvyšovať dane, odvody a poplatky, predávať majetky, podporovať zahraničných investorov na úkor vlastných podnikajúcich občanov, neefektívne a draho riadiť štát a rok čo rok nás zadlžovať o miliardy eur a tváriť sa, že je to OK ?