Ale, keď štát ide poskytovať súkromným firmám priamo peniaze daňových poplatníkov, tu treba byť na pozore! Aby bolo zrozumiteľné, mám na mysli peniaze, ktoré dáva, či rozdáva volený zástupca štátu - politik vybraným subjektom! Tie peniaze, ktoré si požičiava štát cez dlhopisy. Tie peniaze, ktoré do štátu tečú ako príjmy z daní, odvodov a poplatkov osôb, firiem a ostatných subjektov.
Spôsob, akým sa na Slovensku podporovali a podporujú zahraniční investori, ale už aj domáci podnikatelia, by sa nemohol realizovať vo vyspelých krajinách ako Švajčiarsko, Kanada, Nemecko, či USA. Z prostého dôvodu. Sú to peniaze daňových poplatníkov! A k takýmto peniazom každý naozajstný politik má úctu! Lenže na Slovensku sme ešte ďaleko od doby, kedy bude práca politika službou občanovi...
Štát má nástroje, resp. má zriadené inštitúcie, ktoré vykonávajú aj investičné činnosti. Má aj štátne organizácie vykonávajúce činnosti v spoločnostiach, kde má štát majetkovú účasť. A je jedno, či sa jedná o 100%-ný podiel alebo minoritný podiel.
Možností, ako pomôcť podnikateľom pri udržaní zamestnanosti alebo pri ich investičných zámeroch, je viacej. Sú to najmä :
pôžička (napr. s výhodnejším úrokom)
prenájom hnuteľného anehnuteľného majetku (financované štátom)
vytvorenie spoločného podniku (kapitálový vstup = peňažný vklad štátu)
kapitálový vstup do už existujúcej spoločnosti
iné (poistenie, ručenie, dlhopisy, ...)
Jednoduchá otázka znie: „Prečo politici nevyužívajú na podporu vyššie uvedené nástroje, najmä kapitálový vstup, ktoré by najvýhodnejšie obhajovali záujmy daňových poplatníkov?"
Takáto forma podpory štátu cielene pre chudobné regióny by mala hlavu a pätu. Štát by požičal alebo investoval peniaze do projektov, ktoré by priniesli zamestnanosť v danom regióne. Takto vložené peniaze by sa použili na financovanie nových pracovných miest, na zaobstaranie hnuteľného, či nehnuteľného majetku, na rekvalifikáciu, na vzdelávanie, na environment, atď. Štát by mal investované peniaze pod kontrolou. Spätne by mal štát príjem z daní a odvodov. Vyberal by aj daň zo zisku právnických osôb. Štát by mohol po určitom čase predať svoj obchodný podiel práve tomu, kto potrebuje na rozbeh podnikateľského zámeru peniaze, alebo inému investorovi, atď. A znova reinvestovať do ďalších projektov.
Pán Fico svoju politickú kariéru a politiku odlišuje od svojich oponentov práve zdôrazňovaním sociálneho aspektu, a tým, že bohatí budú solidárnejší s tými, ktorí nemôžu byť z objektívnych príčin bohatí, či bohatší. Pán Fico iné hovorí, iné robí...
Hospodárska a sociálna politika, ktorú predvádza súčasná vláda, nie je prínosom pre lepší a kvalitnejší život sociálne slabších. A určite nie je o solidarite bohatších s chudobnejšími.
Prečo premiér Fico, ktorý tak „rázne" bojuje proti nezamestnanosti, podporuje takýmto účelovým spôsobom zlých kapitalistov a robí chudobnejších občanov Slovenska, chudobnejších živnostníkov, chudobnejšie domáce malé a stredné firmy (zvyšuje im dane, odvody a poplatky)? A súčasne buduje chudobnejší štát (každoročný deficit verejných financií a ďalšie zadlžovanie)?
Investičné stimuly majú svoj zmysel. No dôležitá je forma investičných stimulov. Najmä prínos pre toho, kto do toho vkladá peniaze, teda štát. Sú to investované peniaze občanov Slovenska. A preto aj zisk z takto investovaných peňazí má mať občan. Zisk, ktorý občanovi zvyšuje životnú úroveň a súčasne zvyšuje bohatstvo štátu.
