Vidíme, čo sa deje reálne na medzinárodnej politickej scéne. Či už v jednotlivých krajinách (USA, Rusko, Francúzsko, GB, Taliansko, Venezuela), či už v spoločenstvách (EU – Brexit), či v obchodných sporoch (USA – Čína). To všetko spolu súvisí. Niet sa kam schovať, niet kam ujsť. Nikto sa dobrovoľne nebude chcieť vzdať ďalšieho rastu alebo už dosiahnutej životnej úrovne. A to je problém. Vidíme v priamom prenose v obchodnej vojne medzi USA a Čínou ako sa ťažko hľadá riešenie s výsledkom „vlk sýty a ovca celá“. Ak sa nájde kompromisné riešenie týchto dvoch veľmocí, ktoré bude ako tak vyhovovať obom stranám, potom sa môžu obávať o rast a udržanie životnej úrovne iné spoločenstvá a krajiny. To je zákon džungle. Zákon silnejšieho.
Na Slovensku politici a elita národa sladko spinkajú a neriešia, čo ideme robiť my v čase krízy. Práve naopak, klamú nám, že nám nič nehrozí! Aké opatrenia prijmeme? Aké riešenia budeme realizovať, aby sme krízu prežili čo s najmenšími otrasmi? Aby krízu, ktorá keď odznie, sme využili ako príležitosť pre kvalitnejší a lepší život obyvateľstva Slovenska. Aby sme boli v prvej línii práve s tými krajinami, ktoré sú dnes na krízu ako tak už pripravené, alebo už aj realizujú prvé opatrenia.
Keď sa kríza naplno rozbehne, doterajší systém politík vládnucich strán sa rozpadne. Spôsob systému riadenia štátu, ktorým dnes poťahuje za nitky najmä koalícia SMER-SD + SNS + MOST-HÍD pôjde ku dnu. Keď v dobrých časoch sa nám nepodarilo naplniť špajzu tak, aby bolo z čoho slušne žiť v čase krízy, ako ju chceme naplniť, keď sa z objektívnych príčin nebude dariť ekonomike (pokles HDP, najmä exportu)? Potom príde doba buď pre nevyhnutné reformy alebo opäť k zvyšovaniu daní, odvodov a poplatkov (takto sa to robilo vždy doteraz).
Reformy sa budú musieť týkať predovšetkým fungovania štátu, jeho inštitúcií a úradov. Dnes vieme, že štát máme veľmi drahý na prevádzku. Plytvanie verejných zdrojov je robené najmä cez neefektívne míňanie peňazí. To zase vedie okrem iného k rozkrádaniu. To plytvanie je najmä v prezamestnanosti, nízkej produktivite práci inštitúcií a úradov, nekvalitnej práci v poskytovaných službách => zle fungujúce a drahé služby štátu, v zlých a predražených investíciách aj do nepotrebných statkov, atď. Tam sa "utopia" ročne miliardy €, ktoré potom chýbajú na investície a teda udržanie konkurencieschopnosti štátu v porovnaní s inými štátmi.
Pomenovať stav nie je až také ťažké a zložité. No, ktorá politická strana, či politik je schopný a ochotný povedať nahlas, že špajza sa vyprázdňuje a chýbajú nám a budú chýbať peniaze na jej doplnenie? Odkiaľ chce získať vláda chýbajúce peniaze na plnenie volebných sľubov? Schovávať sa za medzinárodnú situáciu, za druhých, ktorí za to môžu nám nepomôže. Dnes štát nevie vyprodukovať dostatok príjmov ani na holú reprodukciu. Bez eurofondov už nevieme ani riadne robiť bežnú údržbu a opravu, nieto postaviť novú diaľnicu, novú rýchlostnú železnicu, novú nemocnicu, nové nájomné byty, nové domovy dôchodcov, ...
Ak sa chceme posunúť dopredu, bez masívnych reforiem to nepôjde. O tom ako riešiť prichádzajúcu krízu napíšem čoskoro v ďalšom blogu.
