Au-pair - ked sa deti menia na priserky

Dni prebiehaju podla osvedceneho scenara. O deviatej sa vykopem z postele, pripravim ranajky, ktore aj tak nikto nezje a nasleduje osem hodin kreslenia, malovania, stavania lega, nahanania sa na trojkolke. Tieto aktivity tvoria tu prijemnejsiu stranku. Ta horsia je prinutit tie male zaby, aby sa aspon o tretej popoludni vobec prezliekli, aby nieco zjedli, aby konecne prestali plakat. Nechapem, preco sa niekto rozplace ked nevie najast noznice, ktore lezia tri metre od jeho pravej ruky. Dovod na plac sa najde vzdy. Ked su hladne, ked su najedene, ked jedna z nicoho nic uhryzne druhu alebo sa hodia na zem len tak z cviku. Najskor som sa pri kazdom podobnom zachvate v panike vrhala k malym priserkam a donekonecna som ich cicikala, bozkavala, hladila a tlmenym hlasom presviedcala, ze sa nic nedeje. Po dvoch tyzdnoch som ale pochopila, ze je to ich hra. Chcu si vydupat pozornost. A vdaka matke, ktora ich rozmaznala si ju vzdy vydupu. Tak tu robim trochu opoziciu. Trstenicu ani dreveneho makarenka som sice nezohnala ( a som si ista, ze tot nacinie by zaposobilo ihned), ale ignorovat stodecibelovy rev mi uz ide. Slovenska taktika znie: ignorovat, kaslat na to, do troch minut je klud. Overene, funguje.A po dvoch tyzdnoch tiez viem, ze vsetky tie fotografie, na ktorych sedi usmievajuca sa dievcina s cukrovymi deckami v naruci su tvrdo vydrete. Ze je to len nahodna chvilka pohody zvacsana fotoaparatom na presvedcenie ostatnych, ze au-pair je super. Neverte im - za kazdou podobnou fotografiou v katalogu, mozete vidiet hodiny stracania nervov, zurivosti a zatinania zubov. Robit au-pair rozhodne super nie je. Je to len prostriedok ako mozete dokonale a zvnutra spoznat cudziu krajinu, kulturu, ludi, ich zvyky. Ale za cenu natahovania sa s detmi, ktore ani nahodou nie su poslusne. Obzvlast tie spanielske su dost divoke. Preco by si potom rodicia volali au-pair keby mali poslusne, mile deti, ze ano? Volaju si ju preto, ze stari rodicia uz nervy asi stratili a v skolkach a skolach nemozu byt cele dni. Mozno sa najdu vynimky, moja skusenost je takato. Rodina, v ktorej som je paradna, vsetci sa o mna staraju, nic mi nechyba. Mam stastie, ze deti si ma oblubili (aj ked kontrolovat, ci na vas niekto v nestrazenej chvili zozadu neskoci je tazke)a citim sa super. Aj napriek tomu si viem predstavit lepsie straveny cas. Ale aj napriek tomu mam take tusenie, ze o rok sa opat vyberiem spoznavat Spanielsko. Mam chut na Andaluciu. Ale ked tak nad tym rozmyslam, Spanielsko by malo od buduceho maja zrusit dvojrocnu prechodnu lehotu, nie? :)))