Španielsko, Pedro Almodóvar, flamenco, špagety s kečupom a výborná káva. Momentálne Indonézia. Na dlhšie.Weather Reports Zoznam autorových rubrík: El mundo/Il mondo/The World/SV, Que viva Espaňa!, Súkromné, Nezaradené
Hello Marky, esto es un post especialmente para ti. Te lo escribo en castellano, para que lo entiendas. Y me importa un pepino que los demas no lo vayan a entender :) Pulsa POKRACOVANIE CLANKU para continuar (asi aprenderas eslovaco, poco a poco jaja)
Pamatam si to celkom presne. Mala som tusim sedemnast a v autobuse smerom na Racianske myto som sa znechutene pozerala na typka, ktory nepokryte ocumoval zadok neznamej dievciny. Jej tvar mi bola povedoma, vedela som, ze chodi o rok nizsie na tu istu strednu skolu a byva na tom istom sidlisku. Blond vlasy, modre oci a z tvare jej salala dobrota. Taky bol moj prvy kontakt s Veronikou, s ktorou nas neskor zoznamila spolocna kamaratka Andrejka. Hned pri prvom rozhovore som jej vyjavila moje pohorsenie nad vecou, ktoru som si bystro vsimla. Vtedy ma prekvapila jej nevzursena reakcia v style, ze to sa mi isto iba zdalo.
...balim si kufre. Zistujem, ze nemam 25 kil batoziny, ale slabym odhadom vyse 50. Izba sa premenila na sklad. Prave sa stahujem do tretieho barcelonskeho bytu. Konecne budem mat izbu sama pre seba. Ale aj napriek tomu ma nemina nostalgia. S kazdou dalsou zaplnenou igelitkou, s kazdymi ponozkami a trickami urputne natlacenymi do batohu. Nostalgia je v kuchyni ked si beriem koreniny, je aj v kupelke, odkial vleciem velky kopec samponov, gelov, kremov a pien. Sedi v rohu izby spolu s kudolom prachu pod postelou, za notaskom. Sedem mesiacov spolu so siedmimi dalsimi ludmi. Medzinarodna skuska tolerancie. A dnes sa to pomaly chyli ku koncu. Obyvacka sa klasicky vznasa v opare marihuany, volne pohodeni tam kvasia nasi dvaja sfetovani domaci. Ich bublavy smiech a zabavne nezmysly...
Prichod, ubytovanie, zvitanie...O tom niekedy nabuduce. Dnes o prvej tohorocnej spanielskej fieste. Juliho najlepsi kamarat Ruben sa podujal, ze dnesny vecer zasvati iba nam. Vraj sa o nas bude starat ako o princezny, lebo Juli mu to nakazal. Podvecer sa k nam pridala este Paula z Irska a vyrazili sme.
Na koncerty nechodím často. Nemám rada príliš veľa ľudí, teplo, nedostatok miesta, nulový výhľad a podobné "vymoženosti". Na koncert ma spoľahlivo vytiahne iba Jarek Nohavica...no a ešte velikán MEKY ŽBIRKA....miliónkrát bezmocne klopím zrak, miliónkrát býva svet naopak. Však každý jav má rub aj líc, smútku ma zbav, zmy slzy z líc...Meky je Meky, ak sa dá a chalan oslavuje 25 rokov na scéne, treba vytiahnuť päty z domu, obuť si veľké ťažké topánky a s ladnosťou ťažkoodenca vplávať do Sibamac Arény. A keď je to ešte k tomu aj v dobrej spoločnosti energickej Ywany a vysokééého miláčika Viktora , niet čo dodať.
Už to je len pár hodín. Len pár hodín do stretnutia niekoľko desiatok blogerov. Bude nás veľa a ja sa nenormálne teším. Tesím sa na (na poradí nezáleží) Maaskota, ktorého som tisíc rokov nevidela. Na Beza, ktorého som sa už dlho chystala vidieť. Som nenormálne zvedavá na Eduarda. Som rada, že konečne naživo uvidím všetky tváre, ktoré patria ľuďom produkujúcich milé, vtipné, vážne či hlúpe alebo trápne textíky. Uvidím Mirku z Anglicka, Iwanku, ktorej problémy sa navlas podobajú na tie moje. Taktiež aj Viktora, ktorý vie uvariť kura s mangom. Samozrejme bývalého kolegu Tomiho, toho času bulvárneho nadšenca a literárneho nezbedníka :). Tak isto Právnik Maroška. Je mi ľúto, že face to face nestretnem Bylinkára Matúša z Kežmarku, seňoritu Katku z Nitry a pár iných exemplárov z ďaleka. Teším sa na všetkých, dúfam, že stretko bude dlhé a najmä pozitívne a milé.
Dedicado a Mateo y Tomas Musim sa priznat, ze sa obcas dam strhnut nazorom, ktory koluje medzi ludmi a bez toho, aby som si ho overila ho nejako zahadne implantujem do svojich myslienkovych pochodov. A tak sa obcas stane, ze trpim zbytocnymi predsudkami. Ale liecim sa, a ak ma niekto presvedci, svoj pomyleny pohlad na vec rychlo zmenim. Tak to bolo aj s FEI-karmi (studentmi Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave). Mala som tradicnu vzitu predstavu o klasickom protype FEI-kara. FEI-kar je osoba, muzskeho pohlavia, s umastenymi dlhymi vlasmi, velkymi okuliarmi a uhrovitou tvarou. Manik, ktory travi svoj zivot za pocitacom, zaseknuty vo svojom virtualnom svete, neschopny nejakej sucej konverzacie.
Ani neviem ako sa to stalo. Piatkový večer prebiehal podľa klasického žúrovacieho scenára. Partia - krčmička - diskotéka. A práve ten tretí bod mal nečakané vyvrcholenie. Uprostred tanečnej kreácie, ktorá ani nebola taká náročná som sa zrazu ocitla na zemi s prudkou bolesťou v kolene. Normálne som sedela uprostred plného tanečného parketu a nemohla som sa vôbec pohnúť.
