Marína Dobošová
Čo ma učí Indonézia
V Indonézii žijem piaty mesiac. Neprestáva ma udivovať. Neprestáva ma nadchýnať. A neprestáva ma vytáčať. Každým dňom. Koktejl noviniek, emócii, pocitov a myšlienok.ŽIvot v Ázii je čisté šialenstvo. Ukazuje mi nové veci: *Že prechádzať cez cestu, kde sa v dvoch prúdoch valia autá, motorky, autobusy a kamióny bez prechodu pre chodcov či semaforu vôbec nie je taký problém. Potrebujete na to len odvahu. Odvážne vstúpiť do premávky, pomalými krokmi sa s istotou posúvať vpred a pritom dvihnutou máchajúcou rukou vo vzduchu naznačovať, že ste v strede cesty. Znie to divoko, je to divoké, ale skutočne to funguje. Na cestách je chaos a bordel, ale akýsi organizovaný. Tým, že sa jazdí rýchlosťou v priemere 25 km / hod vás všetci stihnú včas zaregistrovať a ubrzdiť.