Vidim to vzletne, stale je tu krasne. Stale je tu krasny kazdy kut tohoto mesta. Prechadzam sa po terase a stale nemozem uverit ze som tu, sice tomu neverim uz deviaty mesiac, ale nemozem si pomoct.
Z notebooku nam hra Elan a patnast roznorodych ludi decentne pojeda, popija, debatuje. Buchli sme flasu slivovice a ked prichadza salonny lev Juraj, mizne aj flasa Borovicky. Chvilku sa ludom vrastia tvare, ale nakolko nas nechcu urazit, poctivo popijaju slovenske liehoviny. Prvy na to doplaca Juan Antonio, ktory podopiera murik.
- Mame tuhy koren, s nami sa tito nestastnici nemozu ani porovnavat, smeje sa Mato popod fuz zatial, co sa snazim zachranit Juana Antonia. Stelesnenie decentnosti a slusnosti sa na mna cudesne usmieva a opakuje, ze nieco take este v zivote nepil. A to mal vraj iba jeden poharik, zaprisahava sa. Joselito vytahuje gitaru a zaciname spievat. Ja urcite zasadne nikdy nespievam v takychto spolocnostiach, ale vcerajsi vecer zlomil nejaky blok. Mato chvali moj jazzovy hlas, Joselito pridava jednu za druhou. Ja vstavam a pustam sa do nazorneho ukazovania flamenca. Spanieli tlieskaju, vraj dobre. Pridava sa Marie s Dankou aby sme na chvilu vytvorili improvizovane ceskoslovenske flamencove trio.´
Po par hodinach opustame s Jurajom spolocnost a pokracujeme mestom. Pridavame sa k partii desiatich Katalancov a spolocne vtrhame do lokalnej diskoteky v Ravali. Dost zly zazitok sposobuje, ze podobne znechuteneho Juraja nekompromisne vytlacam von a dozadujem sa vypravy na nocak. Kamaratsky ma odprevadza, dokonca ma aj zamer cakat na to moje cislo. Zistenie, ze gentlemanske sposoby mozem opat pripisat slovenskym junakom ma tesi, ale davam mu rozchod domov, nastupit do busu zvladam.
Po pokojnej a pohodovej sobote nasleduje dnesna pohodova nedela, ktora ma vzdy rovnaky scenar. Vykopnutie sa z perin o jednej, varenie obeda, upratovanie izby a podobne aktivity. Vsetko v pomalom, decentnom tempe. Mam rada nedele, maju v sebe nezachytitelny povab, ktory nema ziaden iny den v tyzdni. Do izby siveti slnko, palma sa knise vo vetre a ja si prazim maso. Dnes mam chut urobit niekomu radost a sledujuc Ariela ako sa hladne mota po kuchyni a vie si akurat uvarit caj mu nechavam polovicu vsetkeho co som pripravila. Vdacnejsi pohlad som este nevidela, dokonca si ten svoj tanier bali a odklada aj na vecer.
Asi pojdem na plaz s dobrou slovenskou knihou v ruke. Mam asi tri rozcitane a nevyuzit dnesnych 25 stupnov by bol hriech. Vraj sa tam turisti uz kupu. Alebo skocim do parku vedla Sants. Alebo pojdem pozriet Sagradu, alebo do kina? Alebo za kamoskou? Zvlastne je, ze doposial som sa este nikdy nenudila.
Mam rada barcelonske nedele, dufam, ze vsetky budu take, ako tato dnesne. Tiez dufam, ze priatelia zostanu co najdlhsie a vyuzijeme ich terasu este mnoho krat.
