Zvesti o akejsi zastrčenej kaviarni Dolcezza sa mi dostali do uší na jeseň. Pre objektivitu hneď na začiatku uvádzam, že Dolcezza patrí dvom bratom, o ktorých som zistila, že sa vlastne poznáme.
Takže, dvaja mládenci plní entuziazmu a elánu sa po dlhých rokoch trpkých skúsenosti s takzvanou „blivajz" kávou rozhodli, že všetkým nepodarkom ukážu, ako sa to robí. Usúdili, že všetci sú amatéri a diletanti a s chuťou sa vrhli do stojatých vôd nášho skromného turistického ruchu. Otvorili Dolcezzu v centre mesta s podtitulom „najlepšia káva v meste."
Reálne zhodnotenie
Po troch mesiacoch pravidelného chodenia do Dolcezzy sa cítim dostatočne povolaná na to, aby som posúdila tento podnik z každej stránky. Vysoko oceňujem najmä fakt, že je výsostne nefajčiarsky. Všetci, ktorým ruka v pravidelných intervaloch šmátra vo vrecku a prsty majú žlté od toľkého žmolenia filtra majú smolu. Môžu sa nanajvýš tak zodvihnúť a bedákajúc pušiť vonku. Ostatní návštevníci sa právom radujú, že po posedení v tejto kaviarni nemusia hodiť do práčky celý napáchnutý outfit vrátane bielizne.
Obsluha je na bratislavské pomery výnimočná. Vždy s úsmevom, vždy ochotní a ku každému bez rozdielu. Nemôžem zabudnúť na príjemnú hudbu, ktorá tvorí kulisu. Jeden z bratov miluje džez, a preto počas jeho hudby neustále fidlikajú džezoví hudobníci. Druhý z dvojice je mainstreamovejší, čo ja ako milovník popových nápevov a ľúbivých refrénov oceňujem viac.
Káva - to najdôležitejšie
Káva si zaslúži osobitných pár riadkov. Vypila som už množstvo káv takmer vo všetkých podnikoch, ale väčšinu smelo prirovnávam k vymáchanému vechťu, zaliatemu rybníku, žbrnde alebo domácemu bohviečomu priamo pred očami čašníka. Dolcezza prechádza kávovým testom na prvý aj na tridsiaty pokus. Všetci priatelia, známi a spolupracovníci sú rovnakého názoru - asi na tom niečo bude. Jedným slovom lahodná. V ponuke je aj kostarická verzia a ochutnávka z Kene, ale to som ešte nepila, takže neviem hodnoverne posúdiť. Aj napriek tomu, že si do kávy sypem cukor a sójové mlieko v prášku, žbrndu od kvality rozoznám. Pre ďalšiu objektivitu dodávam, že dobrú kávu robia aj v Malewille na Primaciálnom námestí, niekedy sa zadarí v Café Ruža na Zelenej a výnimočný bol aj pánko v Meinl v pasáži na Laurinskej, ktorého však zrušili.
Záverečné zhodnotenie
Važení, do vašej pozornosti vrelo odporúčam Dolcezzu. Je tam kľud, ticho, nefajčí sa tam, nereve rádio, spoza pultu na vás nezazerá nasupený čašník, ktorý vám tresne menu kartou po hlave. Zatiaľ som tam nemala jediný negatívny zážitok. Z náhodných známych sa po pár týždňoch stali priatelia a v utorok som tam dokonca hrala Scrabble (síce bez zjavného úspechu, ale hrala) Jedinou námietkou by mohla byť absencia kuchyne a vecí na jedenie. Okrem toastu, Paniny, croissantu a Marlenky tam viac možností ako zahnať hlad nie je. Ale vraj sa chystá gril a údajne sa bude aj čapovať pivo. Tak až vtedy Dolcezze pri plnom vedomí priklepnem plný počet hviezdičiek.
Udialo sa v:
Kde: Café Dolcezza
Miesto: Na Vŕšku 1, Bratislava (po Klariskej do mesta, pri Tatrabanke doprava)
