Považujte tento blog za akési verejné ĎAKUJEM.
Editina kniha prišla ku mne v poslednej chvíli. Zachránila ma, keď som si oblečenie kupovala už iba na Miletičke veľkosti XXXXL. Obyčajná žena zo Senca vytvorila zaujímavú teóriu, prostredníctvom ktorej sa sama zbavila 44 kilogramov. Od vtedy je štíhla a radosť jej tak trochu sadla na mozog. Tvrdí, že jej kvapká na karbid a optimizmom a chuťou na podstatnú zmenu nakazila tisíce žien.
Pred pár rokmi som si aj ja povedala - no a čo? Po všetkých márnych pokusoch vyzerať aspoň trochu k svetu ma ďalší už nezabije. Začala som poctivo dodržiavať všetky odskúšané rady a po výraznom úspechu už aj mne kvapká na karbid. Okrem toho, že si môžem kupovať veci dokonca aj v Zare, som sa totiž začala mať skutočne rada. Začala som sa rada pozerať do zrkadla, výber nohavíc je zrazu radosťou a keď niekto povie, že vyzerám k svetu, už sa nepohorším, že si robí iba nemiestne žarty. Už mu verím. Každá ďalšia lichôtka postupne zapĺňa dlhé roky prázdny džbánik udupaného sebavedomia.
Pred pár týždňami som sa teda s mojou súkromnou ikonou Editou stretla. Vystupovali sme spolu v Ružinovskej televízii a rečnili na tému chudnutie. Predtým som ju osobne nepoznala, lebo som sa s knihou a cvičením trápila sama doma. Ihneď sme si padli do oka a prehodili sme spolu viac ako iba povinný dialóg. Ja som sa pripojila k cvičiacej skupine pod jej dohľadom, aby sa ešte spravil krok k dokonalosti a ona ma opäť zatiahla do telky. V našej verejnoprávnej sme v jedno skoré ráno debatili o chudnutí a na záver dokonca tancovali. Ráno o piatej som si nadávajúc sušila vlasy a meditovala nad tým, ako sa postaviť mimo záber, aby ma nikto známy nespoznal. Predtým som sa namiesto piatkového fiestového večera lopotila v telocvični a zničená nacvičovala televíznu choreografiu.
"A makaj, makaj, makaj. Roztop to sááááádlo," vrešťala Edita nezlomne pred zrkadlom. Ľudia, ona je vážne taká. Dvadsať dám po štyridsiatke sa natriasalo na turecké rytmy spolu s ňou. Všetky sme fučali, kňučali, ale ona so zázračnou zásobou energie krútila bokmi, usmievala sa a hádzala medzi nás svoje tradičné hlášky. Po tréningu sa spokojne odteleportuje do najbližšej reštaurácie a sprace veľkú pizzu s majonézou, zaleje to Kofolou a medzi jednou a druhou cigaretou sa chrapľavým hlasom zachechce:
"Ja a zdravý životný štýl? Ale veď to som nikdy nepovedala. To ste zo mňa spravili vy, novinári," zapichla dnes položartom do mňa vyčítavý pohľad. Ja som to videla, na vlastné oči. Tú veľkú pizzu. Vážení, ona vodu káže, víno pije :)
A viete čo? Vyzerá výborne. Hladká pleť, perfektná postava, smeje sa očami. Čaro osobnosti. Možno sa vám zdá, že ju nekriticky vychvaľujem. Ale nech! Ja osobne jej vďačím za veľa. A keď ma nabudúce zavolá, pokojne budem s ňou poskakovať aj na preplnenom Hlavnom námestí. S kľudom prídem zas na nejakú podnetnú diskusiu kde vystúpim ako maskot a vskusná ilustrácia jej fungujúcej teórie. Edita ma môže požiadať, Edita má na to právo. Ona totiž ani netuší, ako veľmi sa zmenil môj život vďaka nej.
Editka, ĎAKUJEM. Viem, že to budeš čítať.
ZN.: Zo 100,5 na 68, stále smerom nadol :)
