...kde je pravda a kto ma dovod byt urazeny relativne. V hre su ludia, ktori pretacaju kabaty podla toho, kto im prave hovori svoju verziu pribehu. Daleko od domova, vsetko je na nas.
Tak som sa rozhodla...Bolo by viac ako jednoduche utesit sa tym, ze mam dvadsat dalsich priatelov, ktorym na mne zalezi alebo mojim oblubenym jedna lastovicka leto nerobi. Ale ani tych dvadsat nie je takych ako prave tato jedna. Ktora ma pozna tak, ako nikto iny /mozno mama teda este, ehm/. A kedze ma tak dobre pozna a stale so mnou je, musi ma mat rada.
Tak som sa rozhodla. Ze nebudem hladat nove, ale radsej chcem zachranit to stare. Isto sa to da zdvihnut z prachu, ocistit a postavit na povodne miesto. Isto zostanu sramy, ktore uz nezmiznu. Ale sme ludia, chyby sa robia.
Tak som sa rozhodla. Lebo nechcem niekde o dvadsat rokov spominat, aku som mala kedysi fasa najlepsiu kamaratku a ako sme to kvalitne pohnojili a roztali bez vysvetlenia. Ze to bol vtedy banalny problem, ktory nam zatemnil mozgy. Naco by to tak bolo dobre? Uz som videla prilis vela filmov, v ktorych boli tvrdohlave hlavne postavy, zatrpknute, hadzuce vinu na vsetkych okrem seba. S kocurom v ruke, vyplakavajuce nad starou fotkou v rame...Preco si uz teraz zarabat na nieco taketo? Preco nepriznat, ze mam svoj podiel viny?
Kua, vsak priznavam, kamenom nehadzte.
Tak som sa rozhodla. Hodila som jej rukavicu...Dnes...Po hodinach vycitajucich internych sprav som navrhla, nech sa na to vykasleme a oprasime kamaratstvo. Ihned suhlasila...Hrdopyska jedna.
Knedla, hruska, meggie, skebla, miguel - vitaj spat teda. Volam sa Mery, mam Ta rada. Podme to polepit. Kto iny moze byt so mnou a prezit vsetky moje sialenosti, ak nie Ty? Kto iny, ak nie Ty, zenska??? No...mame to tu...sak Ti vravim ze si moja jednotka.
