Ja chcem muza gavaliera a rytiera. Takeho, aky by mal byt. Takeho, pri ktorom budem mat chut ja sa tiez spravat ako krehka zranitelna kvetinka a nedam mu najavo, ze dvere si viem otvorit aj sama a cestou na zastavku sa v meste nestratim
. A preto vsetko rada spominan na isteho advokata - koncipienta, ktory minuly december ani na sekundu nevahal a klusal so mnou mrazivym mestom na moj nocak. Mala som zacinajuci zapal priedusiek a on predtym cakal hodinu v krcme, lebo prave mi jeden bus zdrhol. Odprevadil ma na moju zastavku, pockal kym nenastupim do autobusu a potom este napisal SMS, ci som OK. A ja som si viac ako ista, ze tento muz by vtedy kvoli mne klusal peso az na hlavnu stanicu a keby to bolo nutne, nechal by odist svoj spoj a pockal so mnou na ten moj.
A preto si rovnako vazim byvaleho kolegu Martina, ktory mi v casoch nasich slavnych zatahov VZDY v noci zavolal na mobil a drzal ma na linke az dovtedy, kym sa neuistil, ze som ozaj doma v bezpeci.
A presne preto sa skoncil slubne rozvijajuci vztah s mojim najmilsim flamencovym tanecnikom. Lebo ked sme isli zo Zeleznej studienky, pan nas tam pokone nechal a odisiel domov sam. Bez ohladu na nenapadne reci, ze je tma, ze same dve zeny sa necitime dobre, ze minuly tyzden tam utocili holohlavi a bohvieco este. Jednoducho ma nechal v stichu. Mozno sa vam to bude zdat cudne, ale tato zdanlivo nepodstatna malickost celkom zmenila moj pohlad nanho a odvtedy uz som ho proste nechcela, aj ked ma potom tisickrat siel odprevadit.
Preto tiez ziskal u mna body Maratonec, ktory celou cestou v Budapesti poctivo nosil moj batoh a ktory ma nikdy nenechal zaplatit vobec nic. Necitila som sa vzdy prijemne, ale videla som, ze ake take gentlemanske sposoby ma, ze mu na mne zalezi. A ze vsetky moje pokusy o zatiahnutie uctu odbil do autu, pripadne namietkou, ze studentka predsa nebude pracujucemu cloveku nic platit. Jeho slovo platilo a ja som to po chvili zabalila hrda, ze prave ja mam takehoto fajn chlapa.
Preto mam v pamati aj Petricka, ktory si bez zavahania vyzliekol bundu, zabalil ma do nej a sam sa klepal od zimy.
A preto si rada vybavim aj Ivana, ktory mi v podniku kupil ruzu. Mam ju dodnes odlozenu na cestnom mieste v izbe, lebo cuduj sa svet - bola to moja prva, a nebolo to tak davno...Prvykrat mi tiez nie tak davno prisli zasielkou domov ruze. Ako pre princeznu. Od mojho Ruzoveho krala, cela kytica s malym listockom. Wow.
Ano, taketo sposoby na mna urobia dojem, taketo sposoby sa mi pacia. A bola som vrcholne znechutena, ked mi pred tyzdnom Ariel povedal, ze on je feminista a veri, ze ja si tu ziarovku vymenim lepsie ako on.
Poprosim nezovseobecnujme, cest vynimkam, ale ja skutocne nechapem, preco sa muzi brania sposobom, ktore boli kedysi bezne? Maju dojem, ze by ich kamarati vysmiali, ked sa mestom prejdu s praitelkinou kabelkou alebo jej prilozia stolicku? Som si ista, ze to vacsina zien vidi rovnako. A to uz nehovorim o tom, ze by muzi mali bez zavahania hajit nasu cest. Aj ked sa v partii v ramci zabavy trepe dve na tri, kazdy relativne inteligentny clovek vie odhadnut, kedy sa uz prekrocila hranica. A musim s nechutou povedat, ze som to takmer vzdy bola ja, ktora sa pokusala zvysok osadenstva uzemnit, zatial co muzi sa tvarili, ze o nic nejde...ze to je len zabava...ale nie je!
Chcem naspat rytierov. A vzdy rada pocuvam, ked mamka spomina na to, ako ju tatino chodil odprevadzat az do Karlovky a sam potom slapal po vlastnych dve hodiny do Lamaca, ako sa vzdy vyskytol tam, kde ho potrebovala a nic necakal. Ako za cias hlbokeho socializmu prilepil na celo huslistovi stovku, aby na nu urobil dojem. A veru, zda sa ze ho urobil :)
