Ja si však myslím, že každý sme si strojcom svojho šťastia a je na každom z nás, ako školu využije. Na fakulte študuje množstvo ľudí s úprimným záujom o predmety, poctivo vypracovávajú seminárky, učia sa na skúšky a dokonca – predstavte si – venujú sa samoštúdiu. Sú tam študenti angažovaní, vďaka ktorým sa zrodil vynikajúci a neobvyklo kvalitný časopis Atteliér. Z mladej generácie a prvých odpromovaných študentov sa vyvinula nová generácia vyučujúcich, ktorí sa pomaly našej fakulte pokúšajú vrátiť lesk.
Mladý kreatívny prodekan sa chopil výzvy a spolu s ostatnými entuziasticky pretláčajú trnavskú masmediálku do popredia. A pomaly sa to veru začína aj dariť. PO – MA – LY. Lebo povesť sme si dokonale pokašľali my. Nikto iný za to nemôže, iba my sme na vine, že si ľudia myslia to, čo si myslia.
Úprimne – aj na FMK sú veci, čo sa dejú. Napríklad extrémne neobľúbený profesor práva, ktorý si vydáva a recykluje ústavné dejiny, pričom študenti si jeho diela kupovali povinne. (Mám doma pár nepotrebných knižiek od toho istého autora- nechcete?), jeho systém a metodika výučby sú nulové, všetci to vedia a nikto s ním nepohne. Spomenúť môžem aj mladú žabu, ktorú nám nasadili v zimnom semestri, nedávno vyliezla zo školy a dali jej piatakov. To by sa ešte dalo prežiť, ale fakt, že sa k nám správala ako arogantná dáma k sluhom a dementným podriadeným už nie je v poriadku. Nenadarmo slečna získala v hodnotení titul najhoršej nepedagogičky. Alebo komunikácia so študentami, ktorá je častým terčom všeobecných sťažností. Aj najnovší prípad výmeny niektorých štátnicových okruhov z jedného predmetu. Zistilo sa, že okruhy sa síce už vymenili vo februári ale nejaký dobrák ich zabudol dať na internet a my sme sa to dozvedeli az štyri dni pred štátnicami. Mimochodom, v pondelok som mala "šťastnú" ruku práve na jednu tú zamenenú. Nebyť obetavej mamky, ktorá mi zháňala informácie a zabila tým poldňa, asi budem veľmi prekvapená.
Na fakulte boli, budú aj sú žabomyšie vojny. Na štúdijnom oddeleníe bol, je aj bude bordel a chaos. V knižnice bola, je aj bude neskutočne milá knihovníčka a v bufete predávali, predávajú aj budú predávať bohviečo. Boli, sú a budú profesori, ktorí zapisujú jednotky bez toho, aby vás niekedy videli na hodine. Ale úprimne môžem povedať, že som ani len nepočula o prípadnom úplatku u nás a podguráženého pedagóga som videla na hodine tuším iba raz. To, že si zvyšok Slovenska myslí, že tam máme Kocúrkovo a inde je to paráda – to je náš problém. Lebo, a za týmto si stojím, rovnako to vyzerá napríklad na Ekonomickej univerzite, na niektorých odboroch Filozofickej fakulty, na Pedagogickej, Právnickej a môžeme pokračovať...A to sú iba veci, o ktorých viem ja z počutia. Také isté veci, vďaka ktorým si poviem, že inde je teda nenormálny bordel. Lebo keď si my budeme nadávať na vlastnú školu, tak sa potom nemusíme príliš čudovať.
Ja som škole vďačná. Aj keď mám množstvo výhrad, aj keď som tam viac nechodila ako chodila. Ale študovala som niečo, čo ma realtívne zaujímalo, seminárky som si mohla napísať o svojich obľúbených témach a ako na bakalárku tak aj diplomovku som neskutočne pyšná. Každá jedna strana z týchto prác bola pre mňa radosťou. Naši poslucháči si nemusia vybrať medzi dvadsiatkou nudných tém, nemusia dookola písať o vývoji slovenskej tlače či podmienkach výskumu médií – ak nechcú. Môžu si nakrútiť film, postrihať videoklip, nafotiť sériu tematických fotografií, alebo sa inak tvorivo vybúriť.
ZÁVEROM
Ja som nebola poctivá študentka, v štúdiu som sa nenašla a brala som to ako nutnú cestu k vzdelaniu. Prečo to nepriznať? Bolo mi to jedno, dôležité bolo urobiť skúšku, je jedno ako. Ale dôležité je, že keby som chcela, tak som mohla študovať mediálne teóre, žánrológiu, psychológiu a tisíc iných vecí. Mohla som sa vyznať v dramaturgii, produkcii, réžii – keby sa mi chcelo. Nechcelo sa mi, dala som prednosť praxi v novinách a neľutujem.
Fakulta masmediálnej komunikácie sa snaží aktívne zlepšiť, zatraktívniť. Nespolieha sa, ako iné školy, na povesť, ktorú si vybudovala pred mnohými rokmi. Nechce zostať skostrbatená a nemenná. A to, aspoň podľa mňa, cesta, ktorá je hodná nasledovania a ktorá by sa mala vyzdvihnuť. Spolu s posolstvom: "Ak chcete, môžete. Môžete všetko, záleží len na vás."
