High society alebo reštauračné UFO

Nikdy som nejako extrémne netúžila po návšteve UFA. Náhoda ma tam však zaviala uplynulý víkend. Naši barcelonskí kamaráti sa totiž rozhodli, že sa musíme navečerať práve "v tom guľatom tam hore". Tak sme šli "tam hore". Zaplatili sme každý stovku ze jazdu výťahom. Otázka: Prečo platia za výťah aj návštevníci reštaurácie? Táto služba by mala byť predsa v cene. Keď už niekde idem vyhodiť niekoľko tisíc, nemalo by byť azda priam povinnosťou podniku uctiť si klientov tým, že im umožnia cestu výťahom?
Ďalej nasledovali scény nie nepodobné filmu "Sedliaci v meste." Podarilo sa nám prevrhnúť vázu s vodou, pri ochutnávke sushi pristálo pár japonských špecialít mimo Michaeliných úst. Bojovali sme s dilemou, ktorú vidličku na čo použiť. Môj čudný šalát s nedal zjesť v limite menšom ako je polhodina, lebo široké zelené vetvy ma znervózňovali do takej miery, že som ich precízne krájala a krájala a krájala...
A to všetko pod dôkladným dohľadom čašníkov. Personál hral presilovku, bolo ich štyrikrát viac ako hostí. Možno to majú v popise práce, ale prežiť večeru s tým, že na vás vkuse visí niekoľko párov očí značne vyhadzuje z rovnováhy. V rovnošatách, nacvičené správanie, nezvyčajný záujem o nás, úslužné našľapovanie okolo stola a dolievanie nápojov ihneď, keď sa trochu vyprázdnil pohár. Kde sme? Chceme predsa jesť, chceme mať kľud a chceme si naliať minerálku sami - nie sme predsa dementní. Prečo okolo nás stále niekto šaškuje? Neverím, ak mi bude niekto nahovárať, že to patrí k stolovaniu a že tak by mal vyzerať ideálny čašník.
Jedlo bolo...slovo delikatesa je asi na mieste. Alebo asi ja nemám zmysel pre tieto recepty, kde vám na tanieri pristanú tri plátky šikmo narezaného srnčieho mäsa, dva kúsky zeleniny a that´s all folks. Predstava jednoduchej pizzerie sa mi určite pozdáva viacej. To je ale asi iba môj problém.
Jedno ale UFU nechať musíme. Prostredie je parádne, dobrá hudba a super výhľad z neho robia bratislavskú raritu pre turistov. Lebo Bratislavčania tam, podľa mňa, zablúdia len výnimočne. Možno bratislavských horných desaťtisíc sa tam môže otŕčať v bare.
Už teraz viem, že do UFA pravdepodobne neprídem, ničím ma neočarilo. Zostávam verná jednoduchým veciam. Asi nie som ten správny high society typ.