Hlavnou hrdinkou je Raimunda v podani Penelope Cruz, ktora opat dokazuje, ze ma na viac, ako na bezduche pobehovanie v korzete a mavanie pistolou (Bandidas).
Raimunda ma svoj obycajny zivot, obycajneho manzela a obycajnu dceru. Jedneho dna si vsak obycajny manzel trufne na obycajnu dceru a konci v kaluzi krvi v kuchyni. Matka s dcerou odteraz zdielaju temne tajomstvo. Neboztika zakonzervuju v chladnicke a snazia sa nadalej zit svoj obycajny zivot. To co divak netusi, ale postupne zacina chapat je paralela spred niekolkych rokov. Vtedy sa cesty Raimundy a jej matky rozisli. Raimundina matka vraj zomrela pri poziari, ale susedky v rodnej dedine si dodnes sepkaju "ducharske historky."
Ak malo byt Vsetko o mojej matke vrcholnou poctou zene ako takej, zenskej schopnosti sebaobetovania, vzajomnej podpory, schopnosti prezit a ochranovat svojich blizkych, tak potom je Volver toto vsetko na druhu. Pozorujete niekolko zien, ktore su schopne uniest vahu celeho pribehu. V celom filme sa nenachadza jedina muzska postava. Muzi su pricinou a spustacom vsetkeho nestastia a zla, ktore sa tymto zenam prihodilo. Pravdou je, ze keby nebolo muzov, tak by Volver nemal o com rozpravat.
Podobne ako v Co som komu urobila? aj tu nachadzame motiv nepotrestaneho zlocinu. V podstate sa s casovym odstupom odohrali dve vrazdy, ktore nikto nevysetroval. Almodovar ako keby opat ospravedlnoval zlocin, ktory zena spacha, aby sa vykupila z utrpenia, v ktorom je kvoli manzelovi. Dvaja muzi sa dopustili rovnakeho zlocinu. V tom prvom pripade Raiumunda utiekla z rodnej dediny a s matkou neprehovorila. V druhom pripade dostava vztah matka - dcera novu sancu. A tak sa aj vdaka laskavym slovam "ducha" matka s dcerou zblizuju a spajaju este viac.
Almodovarove zeny opat rozohravaju herecky koncert. A divak len prekvapene sleduje pribeh, v ktorom herecky nehraju, ale doslova prezivau osudy postav na vlastnej kozi. Penelope vynikne v silnej scene, kedy spieva tristne flamenco. Oci sa jej ligocu, snazi sa pozerat do dialky a spieva o navrate (volver). Maskeri sa zas vyburili na postave Irene, ktoru stvarnuje Carmen Maura. S udivom som sledovala znamy pohlad, gesta, hlas a pohyby herecky, ktora sa tiahne Almodovarovymi filmami od zaciatku. Tento krat ako starenka. Carmen je najpovabnejsia v scenach, kedy vystupuje ako Ruska. Zda sa, ze pre Spanielov predstavuje vychodna Europa najvacsiu exotiku.
Film Volver je o beznych zenach, je o rodinnych putach, o materinskej laske, o korenoch a starych zvykoch pred ktorymi neutecieme. Emcie su prave, slzy autenticke. Zena je opat vykreslena ako silna a statocna bytost na jednej strane a zaroven krehka a citliva na strane druhej.
Pedro Almodovar film natacal vo svojej rodnej dedine. Mozno je to tak trochu aj jeho vlastny navrat. Vzdialene zostavau svetla velkomesta, ruch Madridu a rebelia. Mozno nastupuje Pedrova era pokojnych filmov, ktore su sice ine, ale stale maju co povedat.
Vsak v sestdesiatke uz bolo nacase, ze ano? :)
