Z Barcelony pozdrav posielam

Mnozstvo ludi ma motorky, ktore robia nepredstavitelny rachot. A nie hociajke stroje. Kazdy druhy mladik ma taku masinu, za ktorou by sa slintajuc obzrel nejeden bajuzaty "ZZ TOP Harley Davidson" typ. Ticho tu nie je takmer nikdy, na miestninam bzucia pod oknami celu noc. Smetiari na velkom hlucnom aute prichadzaju najskor o polnoci a s vyprazdnovanim kosov sa zdrzia najmenej polhodinu, co staci na slusne prerusenie spanku. -Co je to, preboha, za zvyk, trepat sa po smeti tak neskoro, pytame sa nasho noveho znameho, argetinskeho fotografa Martina.-Neskoro??? O polnoci su na ulici aj male deti, nikto nejde spat skor...- neskryva prekvapenie Martin. V autobusoch sa zas citim ako v pavilone opic. Predovsetkym dochodcovia hulakaju na vsetky strany, ani na minutu sa im nezastavia usta. O tichom pozorovani okolia tu nemoze by ani rec. A casto krat sa k nim prida aj vrieskajuce decko. Namiesto toho, aby ho matka napomenula, tvari sa, ze sa nic nedeje. A okolostojaci sa s neskryvanym dojatim v ociach pozeraju na toho maleho usmrkanca. Dopravny system tu je prepracovany do detailov. Autobusy a metro - coby chodiace chladnicky, v ktorych klimatizacia funguje na tisic percent, vas dovezu vsade. Len treba vediet, kam chcete ist, lebo grafikony su dost neprehladne. Nam sa napriklad stalo, ze sme nemohli na namesti najst nas nocny autobus, aj ked sme vedeli, ze tam urcite musi niekde stat. Domov sme sli zufale, unavene a pesi. Dost neprijemny zazitok.Prijemnym prekvapenim je strava. Nechcem sa tvarit, ze do Barcelony by sme mohli vsetci chodit hufne nakupovat a urobit si tu druhe Zakopane. Ale co sa tyka stravy, je lacnejsia ako u nas a niekedy dost vyrazne. Len treba najst tie spravne obchody, do ktorych chodia aj miestni. Lebo predrazenych obchodikov pre turistov je tu viac ako dost. Ak si vsak clovek necha poradit, moze na stravovani celkom usetrit - a to je jeden z hlavnych cielov, ktory studentov v cudzom meste zaujima.Inak je Barcelona krasna. A mne osobne pripada dokonala. Som tu este iba desat dni, ale uz si viem predstavit, ze by som tu zila aj par rokov...aj mozno aj zvysok zivota.