Rozumela nám dokonale, vedela nás motivovať a vďaka nej sme chudli desiatky kilogramov s ľahkosťou. Tešili sme sa, že jeme menej, radovali sme sa z každého tréningu. Občas sme potom zašli na večeru, kde sme roztopený tuk doplnili veľkou pizzou. Život bol krajší, farebnejší, dokonca sa zjavili aj nejakí seriózni nápadníci.
Neviem ako ostatné dámy, ale ja som sa vďaka nej pred pár rokmi naučili znova žiť, mať sa rada. A mám sa rada doteraz. Mám rada svoj obraz v zrkadle, mám rada svoju konfekčnú veľkosť 40, mám rada nohavice, tričká, sukne. A práve ona ma naučila, že všetko podstatné sa odohráva v mojej hlave.
Pamätám si, ako ma počas môjho tučného obdobia ničili poznámky spolužiakov, rodiny aj náhodných známych. Dnes žiadne nie sú. Ale aj keby boli, nič si z nich jednoducho nebudem robiť. Vďaka nej...
Fajčila ako tri komíny, mala ostrý rezavý hlas a vedela byť poriadne drsná. A láskavá zároveň. Bola to moja Edit, donútila som ju založiť si konto na Facebooku, kam potom aj tak nechodila. Plánovali sme napísať kopec článkov, chvíľku som sa jej starala o web. Potom sa naše kontatky prerušili. Práve dnes som jej chcela volať, ale už nemôžem...mala kopec plánov...je to nespravodlivé...
Mám na ňu tie najlepšie spomienky.
Edit, odpočívaj v pokoji. A ukáž im tam hore, ako sa chudne - určite budeš mať dosť práce :)
