
A konecne som po dvanastich rokoch snivania pristala v zaslubenej zemi. Mam pracu, slusny podnajom, priemerny plat a zijem tak, ako som chcela. Prave dnes som si to uvedomila. Dnes, ked som sedela v Parc de la Espanya Industrial, slnko sa odrazalo na vodnej hladine, fontana tvorila posobivu kulisu. Ja som sedela na lavicke, citala noviny a pozorovala rodiny s detmi na pikniku ci mladych hrajucich futbal. Sedela som len v tielku. Gycovitu scenu v posledny decembrovy den doplnali cajky a kacky naokolo.
Prezila som polroka so sefom, ktoreho strategiu by sme mohli nazvat ako Zahranicny podnikatel prisiel vyuzivat lacne Slovensko. Polroka nudneho zivota sekretarky, polroka vytvarania tabuliek, kontaktov s ditributermi, sedenia v improvizovanej kancelarii, ale najma plnenia mnoho krat absurdnych napadov bossa.
Snad som sa osvedcila ako doucovatelka spanielciny a studentom cosi skutocne zostalo v hlave aj po mojom odchode. Trapenie sa s prechodnikmi, nerealnymi podmienkami si s niekolkymi druhmi minulych casov, kedy som pri priprave lekcii s udivom sama zistovala, co vsetko sa v spanielcine nachadza a co vsetko este neviem. Vacsie umenie vsak bolo tento jav umne zamaskovat a "spanielsku dedinu" relativne uspesne vysvetlit
Bola som prvykrat v Budapesti, videla som Bratislavu z miliona novych panoram, naucila som sa vydrzat v praci niekolko dni po sebe s troma hodinami spanku. Sklamala som a bola som sklamana. Zazila som tiez ake to je, ked niekto so mnou zametal a spraval sa ako k hracke. Ale tiez nevidany obdiv, uctu, nehu a pocit, ze si niekto ozaj vazi, ze je so mnou. Po burke vychadza slnko...
Pohadala som sa s clovekom, ktoremu patri vyznamna cast v mojom srdci. Kvoli kravine. KRAVINE. Neviem, ci sa to este bude dat napravit. Viem, ze to bude citat. FLAMENQUITO - DANDI PROSIM TA NEHNEVAJ SA NA MNA! DANDI, PREPAC. CHCEM TA SPAT DO OKRUHU MOJICH KAMALASOK :)
Napriek vsetkemu vsak bol rok 2006 dobry. Vsetky prezite veci zjavne bolo nutne prezit. Vsetky prezite veci urcite nejakym sposobom ovplynia a vyformuju mozaiku mojej osobnosti.
Takze do toho noveho snad len pokracovat v zapocatej ceste, vniest do svojho chaosu pravidelnost, pobudnut este zopar mesiacov v tejto krajine. Ale najma nech som spokojna.
A este nech nezapadne slnko!