La cucaracha

-Aaaaaaaaaaaaaaaa…aaaaaaaaaaaaaa…aaaaaaaaaaaaa – Michaelin vykrik pretal ticho polnocneho kludu. Vzapati sa ozval nahly buchot a znamy zvuk spreja. S usmevom na perach som si predstavovala scenu, ako Micaela udatne bojuje so svabmi, ktore nam obcas lozia po byte. -Aaaaaaaaaa, je tu druhy…treti…stvrty – krici a neunavne sprejuje. Ja mam so svabov strasnu hrozu, nikdy som nic take nevidela a nikdy by som sa toho nedotkla rukou. Ked sa vsak vykriky neutichaju, rozbieham sa aj ja smerom do chodby. O minutu uz spolocne jacime, ja zvolavam tradicne vsetkych svatych, Michaela sa obmedzuje sa niekolkonasobnu samohlasku. Mavame rukami, vypliestame oci, ja drzim Misu podporne okolo pasa, dvojita uderka vyzbrojena sprejom sa snazi vyhubit la cucarachas. Ked je po vsetkom, idem sa osprchovat. Hm, v kupelke sme ich tiez uz zopar videli…Mimovolne sa posuvam na samy okraj zachodovej misy a predstavujem si obrovskeho zmutovaneho svaba z filmy Men in black, ako troni za zavesom vo vani. Modlim sa aby tam nebol, odrhan zaves a -Jeziiiiiis, Maaaaria, Joooooozef, Pane Booooze – jasne ze je tam… Mozno mam magicku silu. Alebo sa zelania plnia naopak. Tento krat v tom mam jasno – Dufam, z ani

Marína Dobošová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny