No čo si myslieť o takom výtvore, keď všetky spolužiačky držali krok s módou, alebo boli aspoň nenápadné? Ja som, naopak, vytŕčala z radu ako výstredná osoba, doriadené podľa neurčitého štýlu, odolávajúca sukniam a chutným dievčenským šatôčkám. A mala som komplexy...Keby som vtedy mala rozum, ktorý mám dnes, tak by som sa len pousmiala a tešila by som sa z toho, že som iná. Ale vysvetlite to decku, ktoré chce zúfalo zapadnúť do nastavenej šablóny medzi pôvabné spolužiačky v triede, ktoré majú prepichnuté uši, dlhé vlasy, hrajú sa s bábikami a na iných sa dívajú cez prsty. To nevysvetlíte, to treba len prežiť a potom sa smiať.
Tak, ako divoko som vyzerala, podobne som vyberala aj spomínané darčeky. Pamätám si to presne, boli sme v Taliansku. Všetci kúpili tradičné gondoly v Benátkach. Ja som domov priniesla, ani neviem prečo, Ježiša ukrižovaného na mušliach s farebnými koralmi, riasami a kamienkami. Taliansky dar som doplnila ružovým slonom, cigánskou bižutériou a púzdrom na rúž s motívom florentských anjelikov. Pri návrate dostala mamka dosť veľký šok, ktorý sa bravúrne pokúsila zamaskovať vrelým objatím a slovami ako "Ty môj hlupáčik." Ku cti jej ale slúži fakt, že akokoľvek sa jej mušľový Ježiš nepáčil, vystavila ho do vitríny v obývačke a každý deň okolo neho zamyslene prechádzala. Ružového slona zas mala v robote, v televíznej kancelárii na čestnej poličke bol infantilný plyšák strednej veľkosti. A to obdivujem. Obdivujem, že mi vtedy nepodkopala krehké sebavedomie nejakým nevhodným výrokom, ale pred všetkými hájili moje darčeky a mňa stále uisťovala, že lepšie som ani vybrať nemohla.
Dnes, keď okolo mušlového Ježiša každý deň prechádzam aj ja, nestačím sa čudovať. Ako som, niečo také, pre Boha, mohla zakúpiť?
Z Mallorky sa jej zas ušlo divoké páreo s motívom piraní, ktoré tiež v lete nosí na sebe, o rok neskôr pod vianočným stromčekom našla balíček s pestrým obsahom tisícky drobností z vianočných trhov. No a odvtedy jej kupujem len to, čo fakt chce, alebo jej rovno dám peniaze...
Ďalšia obeť mojej neschopnosti vybrať ničo parádne je Miška...Miška má na poličke niekoľko veľmi farebných plyšových zvieratiek a podobných užitočných vecí. A opäť, ich tam má vystavené a nikdy nebrblala, lebo správne pochopila, že na narodeniny práve dostala moja srdce na dlani - aj keď trochu exotickejšie, ale o to úprimnejšie.
Tak teda tu, na tomto mieste: ďakujem baby, že ste to toľko krát prežili bez reptania, bez poznámok a s celkom milo fingovanou radosťou. Blížia sa Vianoce, opäť sa chystám urobiť nájazd na obchody, tak si pripravujem pôdu. Dúfam, že vás tento rok pod stromčekom nešvihne :))
Mušľový Ježiš, vkusné sponky - ďakujem baby
Vždy som strašne rada kupovala darčeky. Pred niekoľkými rokmi, keď mi ešte detská jednoduchosť nebránila v kúpe hocijakého gýču, ktorý pritiahol moju pozornosť, som z dovoleniek vozila vždy slušný náklad "milých suvenírov". Najviac by o tom mohla vedieť moja mamka...Vravievala, že som čarašnica, niečo ako straka. V obchodoch som neomylne kráčala k najnevkusnejším blúzkam, najfarebnejším látkam a najdivokejším vzorom. Dobrý vkus som jednoducho po mojej jemnej mamke nezdedila, čoho si ona bol vedomá. A možno preto ma do školy zásadne obliekala ona. Z detsva mám vďaka tomu traumu, lebo mamka ma do školy vysielala v nechutných rolákoch, kamašliach, nateplastých vestičkách, mrkváčoch, čudesných sandálikoch. K dovŕšeniu všetkého neštastia ma vystrihala na ježka pričom mi ofinku vždy spôsobne upravila veľkou vkusnou sponkou.
