Mozog mi hovorí, že musím odtiaľto ujsť čo najskôr. Tu ma čaká len utrpenie.
Toto je prvý moment, keď so sebou bojujem: "Nesmiem odísť. Vydržím. Zomieram. A čo, chceš žiť večne? Bolesť, skonči už dofrasa! Ááááá!"
Práve nastalo silné stiahnutie ciev a povrchová teplota kože začala prudko
klesať. Toto človek pociťuje ako krutú bolesť (krutá je občas v začiatkoch, neskôr sa dá na to zvyknúť).
Bolesť sa mi prenáša na nohy. Mám pocit, že mi do nich mlátia palicami a pichajú mi do nich ihly. Potom prichádza pálenie, znova pichanie, znova buchnáty. Uf, nohy ma už nebolia. Bolia ma ruky. "Musím ešte vydržať. Ešte… Ááá! Kedy tá bolesť už do čerta skončí? Zmizni už! Heš!"
Zrazu je preč. Trvalo to asi minútu. Bola to naozaj dlhá minúta. Bolesť pominula. Koža sa už ochladila na teplotu okolitej vody.
Ďalšie dve minúty trvalo, kým prišla tzv. "tepelná clona". Krv sa presťahovala z podchladených častí tela do životne dôležitých orgánov, aby sa tak ochránili - do mozgu, srdca, pečene, obličiek, pľúc atď.
"Múdre telo. Mohlo si to spraviť rýchlejšie."
Už si môžem zaplávať. Už som pokojný. Už nič necítim. Chlad áno, ale nie bolesť. Končatiny mi postupne tuhnú, ale to mi nevadí. Plávam, kým vládzem. Ok, už neviem pohnúť rukami, tak už neplávam. Ani nohami už neviem poriadne hýbať.
Prešlo 10 minút, vychádzam z vody. Trocha som sa vo vode už triasol, čo bol signál, že stačilo. Otužovanie nie je o prekonávaní rekordov. Preto, keď sa už trocha trasiem, tak vychádzam z vody. Nesmiem sa v nej podchladiť. Cítim sa super. Zima mi nie je. Som celý červený. Trocha som sa opálil. Necítim nič. Je mi úplne fajn.
Zatiaľ.
Rýchlo si zacvičím a obliekam sa. Musím, lebo viem, čo príde o chvíľu. Triaška. Vtedy sa už nedokážem obliecť. Prichádza po 5 minútach. Je to moja najneobľúbenejšia časť otužovania.
Krv z jadra tela a orgánov sa presúva do chladnej povrchovej časti kože, čím prispieva k tomu, že sa povrch tela dostáva na normálnu teplotu. Tým ale krv odovzdáva časť svojho tepla koži a vracia sa ochladená do jadra tela. Jeho teplota sa preto znova znižuje. Telo sa práve snaží zahriať. Trasie sa. Totálne.
Tá zima je fakt nepríjemná, ta triaška mi nevadí...
Rozcvičujem sa, behám, skáčem, robím drepy, pijem teplý čaj, trocha ho rozlievam… občas ho rozlejem viac... nevadí, mám ho dosť.
Po 10 minútach trasenia mi je už fajn. Prichádzajú endorfíny. Som spokojný. Vysmiaty. Plný dobrej nálady. Už je dobre. Cítim sa parádne! Svet je nádherný!
Týmto zážitkom v ľadovej vode som ukončil svoju prvú otužovaciu sezónu. Stačilo mi. Pokračoval som znova až nasledujúci rok...
Kapitola 1: Rozhodnutie
Prečo som začal s otužovaním?
Dlhé roky som zimu vyslovene nenávidel. Preklínal som ju. Trocha sa ochladilo a ja som už na seba hádzal zimnú bundu, šál, rukavice, čiapku a pritom ešte neboli ani mínusové teploty. Spával som naobliekaný ako Eskimák a neustále mi tiekli sople. Nádaval som na zimu. Hromžil som. Mal som stále plný nos a stále som sa triasol. Zima bola pre mňa peklom.
Otec ma už pár rokov nahováral na otužovanie, no ani by mi nenapadlo vojsť do tej ľadovej vody. Neznášal som aj studenú sprchu, ktorá mala 21° C.
Čo sa zmenilo?
V januári 2014 som kvôli kondičke začal s behaním. V zime. Bolo to hrozné, ale mal som pre istotu cieľ. Chcel som v marci zabehnúť svoj prvý polmaratón. To ma motivovalo, aby som behal pravidelne. V zime to bolo týranie. Neznášal som zimu aj behanie. Stále som sa triasol a soplil. Preto som behal len 2x týždenne.
V marci som si ten polmaratón zabehol (dokonca pod 2h).
Zároveň som si uvedomil, že som neznášal to, ako neznášam zimu. Chcel som byť v pohode celý rok. Chcel som chodiť v zime na túry bez strachu. Cítil som sa ako citlivka. Chcel som sa zbaviť svojho strachu zo zimy.
Vyhlásil som zime vojnu. Alebo mier?
Začala sa moja príprava na ľadového medveďa.
Kapitola 2: Príprava, režim a sezóny otužilca
Otec mi poradil, aby som začal už v lete. Je to najľahšia cesta. Neriešil som studené sprchy, ani iné metódy. Bývam 5 minút od jazera. Išiel som rovno na to. Najprv mi však vysvetlil niečo o etapách a pravidelnosti. U otužilcov sú známe tri etapy otužovania:
1. etapa: jún až september - V tejto etape sa začína s otužovaním najľahšie. Voda má znesiteľnú teplotu a dá sa v nej plávať. Teplota vody kolíše od 20 do 28 °C. Pláva sa 3 - 5x do týždňa a získava sa aj nejaká kondička. Pláva sa za každého počasia, nech si telo zvyká na ťažšie podmienky.
2. etapa: september až marec - Táto etapa je otužilecká. Do vody sa chodí 1 - 2x do týždňa. Neoplatí sa chodiť častejšie, lebo telo potrebuje počas týždňa čas na regeneráciu a zahriatie.
Teplota vody kolíše od 0 do 16 °C. Aj preto som si ju občas rozdelil na malé podetapy.
Telo sa na vrchol sezóny pripravuje od septembra do novembra. Teplota vody kolíše od 8 do 16 °C.
Vrchol otužileckej sezóny prichádza v decembri a trvá asi do konca januára, niekedy až februára. Voda má najmenej stupňov a kolíše od 0 do 4 °C.
Od februára do marca sú potom už dozvuky, voda má už od 4 do 8 °C.
3. etapa: marec až jún - Túto etapu som na začiatku vynechal. Je to znova otužovanie v prijateľnejších stupňoch a príprava na plaveckú etapu. Do vody sa chodí 1 - 2x do týždňa. Keď teplota vody stúpa, tak sa chodí častejšie. Teplota vody kolíše od 8 do 20 °C.
Prvý rok otužovania (2014) som si rozdelil na dve etapy. Prvá trvala od júna do septembra. To bola plavecká etapa. Druhá od októbra do decembra bola otužilecká etapa.
Druhý rok otužovania (2015-16) som už absolvoval dlhšie dve etapy. Prvá trvala od júna do septembra, druhá od októbra do marca.
Tretí rok (2016-17) už abslovujem plné tri etapy: od júna do septembra, od októbra do marca, od marca do mája.
Sezóna 2014 - Začiatok
Od júna 2014 som plával v jazere 3-5x do týždňa. Už aj 24 °C voda bola pre mňa studená. Pomaly si však telo zvykalo, hoci som často cvakal zubami. V lete bola voda už teplá. Počasie som neriešil, nech pršalo, fučalo, vždy som si šiel zaplávať. Občas som kýchal, občas som aj soplil, ale vytrval som. Niekedy mi bola zima aj dva dni, ale pokračoval som. Neochorel som z toho a telo sa adaptovalo.
Tak ako bežec behá v hocijakom počasí, tak aj otužilec pláva v hocijakom počasí. To je základ. V začiatkoch som zaplával len 200 metrov a potom si sadol do vody a počítal minúty. Keď som nabral kondičku, plával som od 400m do 1000m. Trvalo mi to 10 až 30 minút. V živote som toľko neplával. Neznášal som plávanie. Teraz som si ho obľúbil.
Počas roka som aj behával. 3x do týždňa 6 až 10 km. Absolvoval som aj nejaké preteky, polmaratóny a kondička mi rástla.
Prišiel október a voda mala už 14°C. Začala sa otužilecká sezóna. To bol pre mňa horor. Tá ľadová voda bola desivá. 1-2x do týždňa som si napriek tomu zaplával. Cez víkend som chodil plávať s otcom a učil ma, koľko mám byť približne vo vode.
Občas som to zvládol bez problémov, niekedy som trpel ako somár. Vždy som si potom hovoril, že ja už viac do tej tekutej mučiarne nevkročím. Prešiel týždeň a bol som v nej znova. Trvalo to iba 8-12 minút, plával som maximálne 400 metrov. Hlavne popri brehu, aby som si bol istý, že keď stuhnem, tak sa jednoducho postavím na nohy.
Po plávaní som sa asi 20 minút triasol, dal som si čaj a už som bol nadopovaný endorfínmi. Začalo sa mi to páčiť…
Od novembra do decembra som chodil do jazera už len raz do týždňa. Pobudol som v nej 3 až 8 minút a hybaj domov do tepla. Občas som si v nej poriadne zareval. Tak od srdca. Odbúralo to stres z bolesti. Však som bol vonku a ľudia aspoň videli, že žijem.
To, že som necítil nohy a ruky mi už nevadilo. Chodidlá som si cítil tak po hodine. Pohoda. Nepotrebujem ich cítiť, hlavne, že ma vedia doniesť domov.
Studenou sprchou som sa v zime veľmi neotužoval. Používal som ju ako doplnok k plávaniu, a to 2x do týždňa. Studené sprchy mi boli aj tak nepríjemné a efekt nebol pre mňa zaujímavý. Keď som cítil, že mi je zima a som podchladený, tak som používal len teplú vodu. Pri sprche sa totiž ochladzuje iba povrch a krv sa nesťahuje do jadra tela. Nechcel som to vyhrocovať a ochorieť.
Doma som sa udržiaval v teple. Keď som to prehnal a cítil som, že mi je zima, tak som sa zabalil do deky a prikúril si. Za dva dni som bol ok.
Moja prvá sezóna skončila 20. decembra 2014. Vošiel som do ľadovej vody (4°C), vydržal som 10 minút, ale už som tam viac nechcel vkročiť. Mal som toho naozaj dosť. Tá zima a triaška čo prišla, keď som vyšiel z vody, ma presvedčila, že stačilo.
Zhrnutie sezóny
1. fáza: jún - september
Pravidelnosť: 3-5x týždenne
Teplota vody: 20 - 28 °C
Čas trávený vo vode: 10 - 30 minút
2.1 fáza: september - november
Pravidelnosť: 1-2x týždenne
Teplota vody: 10 - 18 °C
Čas trávený vo vode: 8 - 12 minút
2.2 fáza: november - december
Pravidelnosť: 1x týždenne
Teplota vody: 4 - 8 °C
Čas trávený vo vode: 3 - 8 minút, max. 10 minút na záver
Sezóna 2015
Rok 2015 bol dobrý.
Začal som ho turisticko-bežeckou sezónou. V marci som si zabehol polmaratón v čase 1h:34m:45s, v júni som absolvoval Trnavskú stovku (100 km pochod, trval mi 22 hodín), v júli Malý štrbský maratón (31.7 km, čas 2h:39m:54s) a v auguste štafetový beh Od Tatier k Dunaju.
Plaveckú sezónu som zahájil v júni a trvala do septembra. V jazere som plával 3-5x do týždňa. Za každého počasia. Bolo to príjemné aj keď pršalo, či fučalo. Na ideálnu teplotu vody som nemusel čakať. Veď som sa otužoval.
Od októbra do novembra to bolo zasa nepríjemné. Ale cítil som pokroky. Vchádzanie do vody už nebolo také pekelné.
V zime mala voda od 5 °C do 8 °C. Trávil som v nej od 5 do 10 minút. Do vody, ktorá by mala medzi 0 -1 °C, sa mi nepodarilo vkročiť, lebo taká tuhá zima nebola.
Začal som praktizovať striedavú sprchu - minútu horúcu, minútu studenú.
Sezónu som ukončil v marci 2016, keď mala voda 8 °C. Psychicky som už ďalej nevládal, ale bol som so sebou spokojný. Začal som už viac behať.
Kombinácia behu a plávania sa mi páčila.
Zhrnutie sezóny
1. fáza: jún - september
Pravidelnosť: 3-5x týždenne
Teplota vody: 20 - 28 °C
Čas trávený vo vode: 10 - 20 minút
2.1 fáza: september - november
Pravidelnosť: 1-2x týždenne
Teplota vody: 10 - 16 °C
Čas trávený vo vode: 8 - 10 minút
2.2 fáza: november - december
Pravidelnosť: 1x týždenne
Teplota vody: 5 - 8 °C
Čas trávený vo vode: 5 - 8 minút
2.3 fáza: január - marec
Pravidelnosť: 1x týždenne
Teplota vody: 6 - 8 °C
Čas trávený vo vode: 3 - 10 minút
Sezóna 2016 - Moja najúspešnejšia otužilecká sezóna
Od januára do marca som behával bez problémov. Zima mi už veľmi nevadila, aj keď som ju stále nemal v obľube. Nebol som ešte dostatočne odolný, ale cítil som markantný rozdiel. Bol som z toho prekvapený.
V júni som už začal plávať, keď mala voda 20 °C.
V októbri prišiel zlom, kvôli ktorému sa táto sezóna stala zároveň najzábavnejšou. Moji dobrí kamaráti sa totiž tiež rozhodli otužovať. Nezačali ako ja, postupne, ale šli rovno do studenej vody - keď mala 16 °C. Volali ma so sebou a ja som mal konečne parťákov. Bola to riadna sranda. Keď sme vchádzali do studenej vody, tak sme si spoločne zakričali, alebo zaspievali, navzájom sme sa povzbudzovali, rehotali sme sa, kecali sme...
Keď sme vyšli, tak sme popíjali čaj a smiali sa, ako sa trasieme... Každý víkend bol z toho veselý piknik.
V novembri mala voda 12 °C a v decembri prišli vytúžené mrazy.
S kamarátmi sme si 25. decembra spravili vianočnú otužileckú seansu. Pustili sme si hudbu a vošli sme do Dunaja.
Voda mala ľadové 2 °C a rozhodli sme sa, že si poriadne zaplávame. Aspoň 200 metrov. Bol to riadny boj. Posledné metre som ani nevedel, či ešte plávam. Nejako som tušil, že ešte hýbem rukami. Z končatín som mal kýpte. Pre istotu som si skontroloval, či ich naozaj mám. Boli na svojich miestach. Plávanie nám trvalo 10 minút. Triasli sme sa asi 20 minút. Tá zima bola mučivá. Kričal som, behal som a kamaráti sa mi smiali. Ja som sa smial tiež. Ani neviem, koľko čaju sme vypili a koľko vyliali (ruky sa triasli)... Zvládli sme to. Potom sme si zašli ešte aj na obed.
Splnil sa mi otužilecký sen a kúpal som sa v ľadových vodách… Tie endorfíny potom boli skvelé. Paráda!
Koncom decembra a v januári už voda klesla na 0 °C. Hurá!
Na Silvestra sme boli na chate a tam sme šli ku zamrznutej rieke. Hodinu sme búšili s palicami do ľadu, aby sme ho rozbili, lebo sme si nezobrali sekerku. No a potom sme sa 5 minút kúpali. Voda mala 0 °C. Niektorí si to vyskúšali prvý krát a pobudli tam minútu.
7. januára, keď prišli mrazy a vonku bolo -8 °C, sme šli do Dunaja, na ktorom plávali ľadové kryhy. Voda mala 0 °C a my sme mali fajnovú žúrku. Dali sme si čaj, kávičku a spravili si pekné fotky.
Tieto seansy ma naozaj bavili. Tých pár minút v ľadovej vode malo svoje čaro. V partii to ide ľahšie.
Od februára do mája som zahájil tretiu fázu kúpania. Ľady sa už rotzopili, voda má 8 °C, plávam od 100 do 200 metrov.
Zhrnutie sezóny
1. fáza: jún - september
Pravidelnosť: 3-5x týždenne
Teplota vody: 20 - 28 °C
Čas trávený vo vode: 10 - 20 minút
2.1 fáza: september - november
Pravidelnosť: 1-2x týždenne
Teplota vody: 10 - 16 °C
Čas trávený vo vode: 8 - 10 minút
2.2 fáza: november - december
Pravidelnosť: 1x týždenne
Teplota vody: 0 - 8 °C
Čas trávený vo vode: 5 - 10 minút
2.3: január - február
Pravidelnosť: 1x týždenne
Teplota vody: 0 - 2 °C
Čas trávený vo vode: 5 - 10 minút
3. fáza: marec - máj
Pravidelnosť: 2x týždenne
Teplota vody: 8 - 14 °C
Čas trávený vo vode: 5 - 12 minút
Kapitola 3: Dĺžka pobytu vo vode
Najťažšia otázka v začiatkoch bola pre mňa: ako dlho by som mal byť vo vode, aby mi to neublížilo, ale zároveň aby to malo účinok?
Najprv som sa riadil heslom - minimálne 3 minúty - maximálne 5 minút.
Potom som prešiel na systém - koľko stupňov, toľko minút. Takto nejako:
0 °C - 3 minúty
1 °C - 3 minúty
2 °C - 3 minúty
3 °C - 3 minúty
4 °C - 4 minúty
5 °C - 5 minút
6 °C - 6 minút
7 °C - 7 minút
8 °C - 8 minút
9 °C - 9 minút
10 °C - 10 minút
Neskôr som našiel takúto tabuľku na stránke ľadových medveďov:
Podľa nej sa dĺžka pobytu vo vode stanovuje množstvom výdaja tepelnej energie. Za prijateľný a zdraviu prospešný sa považuje úbytok 100 kilokalórií na 1 m2 povrchu ľudskej kože (telo má v priemere 1,8 až 2 m2 pokožky).
0 °C - 5 minút 35 sekúnd
1 °C - 6 minút 30 sekúnd
2 °C - 7 minút 20 sekúnd
3 °C - 8 minút 5 sekúnd
4 °C - 8 minút 55 sekúnd
5 °C - 9 minút 40 sekúnd
6 °C - 11 minút
7 °C - 12 minút
8 °C - 13 minút
9 °C - 14 minút
10 °C - 15 minút
Ja osobne som trávil v 0-1 °C asi 5-8 minút podľa pocitov a pri 2-4 °C od 7-10 minút.
Pri 5-14 °C som trávil vo vode od 6 do 12 minút. Nad 15 minút som v studenej vode ešte nebol. Ale chystám sa…
Orientačná môže byť aj pomôcka:
dĺžka pobytu vo vode (v min.) = teplota vody (v °C) + (3 až 5)
0 - 4 °C: 3 - 9 minút
4 - 8 °C: 7 - 13 minút
9 - 12 °C: 12 - 17 minút
Moja osobná tabuľka vyzerá takto nejako:
0 - 1 °C: 5 - 8 minút
2 - 4 °C: 5 - 10 minút
5 - 8 °C: 6 - 10 minút
9 - 12 °C: 8 - 12 minút
12+ °C: 10 - 15 minút
Najdôležitejšie je riadiť sa pocitmi. Ak sa necítim najlepšie, tak som vo vode kratšie, ak sa cítim fit, tak dlhšie. Nenútim sa do ničoho a nesnažím sa prekonávať. Ak mi je zima skôr, než som čakal, tak vyleziem. Raz za mesiac sa “hecnem” a skúšam sa prekonať, ale nerobím to pravidelne.
Najhoršie, čo sa mi počas otužovania stalo, bolo, že som dva dni kýchal a soplil. Teplý čaj a dlhší spánok mi však pomohli a o týždeň som bol už znova vo vode. Prípadne som jeden víkend vynechal a išiel som do vody až na ten ďalší. Ak som sa cítil prechladnutý, či podchladený, tak som si dal dva týždne pauzu, cvičil som, behal som a až potom som šiel do vody znova. Nijako to tréningu neublížilo.
Kapitola 4: 4 fázy vo vode, ktorých sa netreba báť
0. fáza: vstup - Hlava hovorí “Tam nechcem ísť. Nechoď tam!” Vstupujem pomaly do vody. Dýcham pokojne. Neskáčem tam. Najprv idem po pás. Voda je ľadová. Chcem ísť von, to je jasné. Vchádzam po krk a už v nej ostávam.
1. fáza: šok, bolesť alebo chlad - Po vstupe do vody dominuje pocit intenzívneho chladu. Nastáva stiahnutie ciev (vazokonstrikcia) a obmedzí sa prietok krvi na povrch tela. To vyvoláva bolesť. Treba to vydržať. Teplota kože začína prudko klesať. Táto nepríjemná fáza trvá od 1 do 3 minút, podľa teploty vody.
2. fáza: pohoda - Pokožka dosahuje teplotu okolitej vody a bolesť mizne. Cítiť len jemné pálenie a chlad.
3. fáza: tepelná clona - Telo prekoná adaptačnú fázu, nastaví sa na úsporný režim a povrch tela je zásobený krvou len minimálne. Krv sa stiahla do jadra tela a termoregulačný systém sa snaží udržať jeho optimálnu teplotu. Subjektívne to človek vníma ako zlepšenie alebo nadobudnutie tepelnej pohody.
V tejto fáze sa už človek môže viac sústrediť na plávanie, sledovanie okolia, či rozhovor s kamarátmi.
4 fáza: tuhnutie - končatiny postupne začínajú tuhnúť a objavujú sa silnejšie pocity chladu. Môže sa pridať aj striasanie. To je doba, keď telo zvýši metabolickú aktivitu v svaloch, a to sa prejaví trasením svalstva. V tomto okamihu už hrozí podchladenie a dochádza k rýchlemu vyčerpaniu glykogénových zásob zo svalov, pečene i srdcového tkaniva, preto je nutné okamžite opustiť studenú vodu.
Keď sa ja začnem trocha triasť, alebo mi je už nepríjemne, tak vychádzam z vody. Nebúšim do toho, nesnažím sa prekonávať rekordy. Ide o zdravie.
Kapitola 5: 2 fázy po vyjdení, ktorých sa netreba báť
1. fáza: teplo a pohoda - končí intenzívne odčerpávanie tepla studenou vodou a nastáva opačný proces. Termoregulačné mechanizmy distribuujú krv na povrch tela, dochádza k intenzívnemu prekrveniu pokožky, ktorým sa organizmus usiluje uviesť svoj podchladený povrch na normálnu teplotu. Subjektívne to človek pociťuje ako príliv tepla do kože.
Oplatí sa vysušiť, zabehať si a obliecť sa.
2. fáza: trasľavosť - krv začne znovu plne prúdiť do studených končatín, ochladzuje sa a následne spôsobuje aj ochladenie telesného jadra. Nastáva triaška, ktorou telo vyrába teplo. Táto fáza býva pre niektorých otužilcov najťažšia a najnepríjemnejšia.
Dobrou pomocou pre organizmus je pohyb, cvičenie, poskoky, beh a popíjanie teplého čaju. Trvá to od 5 do 15 minút.
Kapitola 6: Začiatok, pravidelnosť, krízy a prerušenia
Kto má istotu, že je zdravý, môže začať hocikedy a hocijako. Hlavne, nech vie, koľko má byť vo vode a kedy má z nej vyjsť.
Najmenej bolestivý spôsob je plávanie od júna. Kamaráti začali aj v októbri alebo aj v čase, keď mala voda 2 °C.
Keď už som sa na to dal, tak najdôležitejšia je pravidelnosť. Raz do týždňa. Stačí.
Občas, keď mám krízu, tak jeden týždeň vynechám. Po troch mesiacoch stáleho otužovania som si dal aj dva týždne pauzu. Nech sa telo dostatočne zregeneruje.
Keď som sa nekúpal od decembra do júna, tak ma to nikam nevrátilo. Bol som aj tak odolnejší. Druhý rok som sa vôbec nekúpal od marca do júna a nič sa nestalo - tretiu sezónu som zvládol bez problémov.
Kapitola 7: Studená sprcha
Sprchovanie sa studenou vodou u mňa nehrá žiadnu rolu, pretože moja najchladnejšia voda má 21 °C. Skôr si dávam striedavú sprchu. Minútu sa sprchujem studenou (21 °C) a minútu horúcou (38 °C). Nech sa cievy precvičia. Ináč tomu neprikladám nejakú dôležitosť. Je to len taký doplnok.
Kapitola 8: Výbava
Toto sa naozaj oplatí nosiť so sebou:
Plavky
Uterák
Šľapky na prezúvanie - hodia sa, keď človek vyjde z vody. Nemusí chodiť po studenej a špinavej zemi
Doplnky:
Teplomer - je dobré vedieť, koľko má voda stupňov
Stopky - vodeodolné stopky, myslím si, že so špecifikáciou 100m
V zime:
Čiapka, plavecká čiapka - z hlavy uniká veľa tepla, tak sa oplatí nosiť čiapku
Podložka na sedenie - dať si niečo pod zadok nie je zlé
Podložka na prezúvanie - nejaký kúsok karimatky, na ktorý si môžete stúpiť s bosými nohami a pokojne sa obuť
Čaj v termoske - skvelý spoločník
Keď príde tuhá zima:
Neoprénové rukavice - Keď má niekto naozaj citlivé prsty, tak sa oplatia. Ja plávam bez rukavíc, ale občas pomôžu, keď mám krízu
Kapitola 9: Zmeny, ktoré som pocítil
Čo sa u mňa za tie dva roky zmenilo?
Zima 2016 - nosím iba čiapku. Žiadne rukavice, šál, ani roláky. Spávam v kraťasoch, a v izbe mám stabilných 22 °C. Neviem, či bola nejaká chrípková sezóna. Nevšimol som si ju. Nemám už nos plný hlienov.
Spomínam si, ako mi bývala zima. No počas tejto zimy, keď bolo v Bratislave -8 °C, som sa išiel s kamarátmi kúpať do Dunaja, ktorý mal 0 °C.
Keď je vonku nad 10 °C, tak si zabehám v tričku a krátkych nohaviciach. Čiapku a šatku okolo krku ešte potrebujem.
Myslím, že už som otužilý. Ešte nie som ľadový medveď, ale aj tak mi je lepšie. Keď vojdem do ľadovej vody, tak už žiadnu bolesť necítim. Necítim už ani šok. Len mi je chvíľu chladno a potom už vydržím bez psychických problémov. Lebo celé je to len boj v hlave. Tento boj už nemusím bojovať. Už sa do tej ľadovej vody teším. Hlavne potom na tie účinky.
Kapitola 10: Na záver
V článku som určite nepopísal všetky rady a tipy. Napríklad postupy ako vchádzať do vody, ako sa rozcvičiť, ako sa zohriať, že nie je dobré piť alkohol (to je dôležité!) a podobne.
Popísal som hlavne svoje skúsenosti, pocity a zážitky. Ako som začal a čo mi pomohlo.
Venoval som sa iba plávaniu v jazere alebo rieke. Ak hľadá niekto príručku, ako ako sa otužovať iným spôsobom, tak na konci uvádzam zaujímavé linky. Tam nájdete aj ďalšie tipy, zásady, rady, postupy a pod.
S otužovaním som veľmi spokojný. Nezaberie to veľa času, vplýva to dobre na moje zdravie a nie je až také namáhavé. Keď si chcem zaplávať, tak si zaplávam, keď sa mi nechce, tak sa vo vode len tak hýbem.
Chce to len odhodlanie, pravidelnosť a primeranosť. Netreba na to žiadnu špeciálnu prípravu. Netreba mať nejakú silu, alebo dostatok tuku, alebo nadanie. Podľa príručiek sa treba poradiť s lekárom a mať zdravé srdce.
Nie je to ako behanie, kde treba mať aj dobrú techniku, držať si tempo, správne dýchať, dávať si strečing, precvičovať si stred tela, riešiť jedlo, pitný režim, tréningový plán…
Tu človek jednoducho vlezie do vody, chvíľu si odtrpí nepríjemné pocity, zapláva si, ako sa mu zachce a potom z tej vody vylezie. Jednoduché. Najhoršia časť je to prezliekanie v zime a triaška po vylezení z vody. Ale to trvá 10-15 minút. To sa dá prežiť. Potom telo vylúči dobré drogy a svet je hneď krásny.
Že človek nemá rád zimu? To je normálne. Ja som tiež nezačal preto, žeby som zimu miloval.
Aj pri behu si človek niečo odtrpí. Pri každom športe. Mne otužovanie pomáha aj proti svaloviciam, telo sa mi celé prekrví a lepšie sa regeneruje. Pomohlo mi to aj proti nejakým zápalom. A endorfíny sú bonus...
Nechcem presviedčať ľudí, nech sa otužujú. Ak sa človeku nechce otužovať, tak nech to nerobí. Mne sa tiež nechce veľa vecí. Robím to, čo sa mi chce. Ak sa chce stať niekto odolným voči zime a robiť niečo viac pre svoje zdravie, tak vtedy otužovanie stojí za to. Hlavne sa toho netreba báť.
Najviac času zaberie cesta k vode a zahriatie. Celkovo sme trávili vonku do 40 minút aj s cestou, plávaním, zohrievaním, rozprávaním a obliekaním. S partiou sú to veselé seansy.
Každý znáša zimu ináč. Moji kamaráti ju znášali lepšie ako ja. Pre mňa to bol boj, ale bol to len boj v hlave. Nebál som sa o svoje zdravie. Nič mi nehrozilo, ak som sa riadil pocitmi a dodržiaval čas strávený vo vode. Len som to musel psychicky zvládnuť. Po čase to už nebol žiaden boj.
Otužovanie je len o dvoch veciach - chce sa mi, nechce sa mi. Ja idem do vody aj keď sa mi nechce. Aj zabehať si idem, keď sa mi nechce. Aj do práce idem, keď sa mi nechce.
Keď viem, aké to má benefity, tak to robím.
Otužovaniu zdar!
Ak si chcete o tom prečítať viac, tak tu sú linky, ktoré mi pomohli:
https://primar.sme.sk/c/20416613/ako-spravne-zacat-s-otuzovanim.html
https://domov.sme.sk/c/7050945/hormon-stastia-najdete-v-studenej-vode.html
Detailnejšie príručky:
http://www.tucniakyzilina.szm.com/teoria/otuzovanie%20zakladne%20informacie.pdf
http://www.tucniakyzilina.szm.com/teoria/otuzovanie_2.pdf
http://www.zimneplavanie.sk/2013090005-plavanie-v-ladovej-vode
http://www.zimneplavanie.sk/2013090001-zimne-plavanie-nevsedne-uzivanie-si-zivota
http://aerobic.cvicte.sk/aerobic-1/otuzovanie-nie-je-len-o-posilneni-imunity-pozit
http://tucniaky-zilina.webnode.sk/otazky-a-odpovede/otuzovanie-prirucka/
http://tucniaky-zilina.webnode.sk/otazky-a-odpovede/clanky-o-otuzovani/
Ďalšie zaujímavé články:
http://www.spireng.sk/content/preco-ako-stoji-za-otuzovat
http://milosbedetrener.sk/?p=186
http://www.misoduchon.com/ako-zacat-otuzovat-a-vydrzat-viac-chladu-ako-99-ostatnych-ludi/
